Nepokojná jar
Aj keď vonku ešte znepokojujúco zúri jarné počasie a Severná Kórea, spoluobčania sú nanajvýš znepokojení, pretože im nad hlavami takpovediac visia olympijské hry a navyše do Vianoc zostáva už len 262 dní.
Vo chvíli, keď skryjú veľkonočnú výzdobu, i tak nemôžu myslieť na nič iné než na vianočné darčeky pre najbližších.
Aj tu sa, aspoň pre lepšie obchodné spoločnosti, ponúka určitá možnosť zlepšenia služieb. Napríklad baliť salónky do priehľadných plastových vajec alebo rovno predávať namiesto ozdobných gúľ štylizované vianočno-veľkonočné vajíčka so zabudovanými šikovnými závesnými háčikmi.
Nie celkom od veci by prípadne boli umelé vianočné stromčeky transformery, ktoré by sa dali v danom termíne rýchlo rozložiť na niekoľko korbáčov s mašľami a hŕbku vkusných dekoratívnych bahniatok. Nedochádzalo by k takým nepríjemným prekvapeniam ako tento rok, keď si ľudia namiesto kosačiek na trávu radšej kupovali snehové lopaty a o letné pneumatiky sa nik nezaujímal.
Napätie v spoločnosti zvyšuje aj fakt, že už pár týždňov nevznikla nijaká nová politická strana, ba ani len celkom malá platforma. To vyvoláva podvedomý pocit, že politický život na Slovensku celkom ustrnul.
Určite to nie je dobré v súčasnej situácii, keď faktický vodca svetového proletariátu, ktorým je severokórejský líder strany, armády a ľudu Kim Čong-un (vnuk Kim Ir-sena a syn Kim Čong-ila), je naozaj veľmi nahnevaný. Tento hnev rozhodne nemožno podceňovať, lebo už vlani 8. januára jeho vlasť prostredníctvom príslušných orgánov deklarovala, že je „génius géniov“, čo znamená (aspoň ja si to tak vysvetľujem), že je ešte aj medzi úplne geniálnymi ľuďmi géniom. Pritom na oveľa vyššom stupni poznania, chápania, prezieravosti, rozhodnosti a múdrosti, ako by oni vôbec kedy mohli dosiahnuť.
A ešte aj všetkými ostatnými kvalitami ich prekonáva v priam nesúmerateľnom význame a zmysle. Po videoklipe, ktorý sprostredkovali na internete, si myslím, že ide o úplne presné hodnotenie. V ňom impozantné raketomety totiž nepretržite pálili pri vojenskom cvičení na protiľahlý ostrovček, a tak každý nepriateľ mohol vidieť, čo by sa s ním stalo, keby bol práve vtedy na ostrovčeku. Raketomety navyše Severokórejčania umiestnili na podvozkoch nákladných áut, takže kedykoľvek by ich bolo možné prisunúť bližšie k akémukoľvek nepriateľovi.
Ale Kim Čong-un aj v tejto pomerne jednoduchej situácii dokázal o niečom dôležitom poučiť vysokých a starších dôstojníkov, čo hneď aj celkom nezištne urobil, navyše aj primerane názorne, teda ukazovákom vztýčeným v koženej rukavici. Všetci ho počúvali a vztýčený prst sledovali s nepopierateľným rešpektom a úctou.
Okrem toho sa vládca opiera, tak ako celý národ, o „čučche“, a sám národ vyzbrojený touto ideológiou je podľa samotného tohto učenia neporaziteľný. Od marxizmu, ktorý už narazil na svoje historické obmedzenia, sa čučche líši tým, že je večné. Iného takého veľkého politika v súčasnosti svet nemá, čo k upokojeniu zvyšku zemegule vôbec neprispieva.