Tuhý boj sulíkovcov
Výhodou politickej strany, ktorá ešte pred pár dňami vysielala do mediálneho i nemediálneho verejného priestoru zúfalé „es-á-es“, nesporne je, že sa pred pozornými a sústredenými spoluobčanmi javí ešte pevnejšia ako predtým. Každý, kto ju uvidí, hneď vie, koho má voliť a koho nie.
Spomenie si na nesmierne hrdinstvo hŕstky Sparťanov, ktorí sa v Termopylách postavili mocnej perzskej armáde takmer v rovnakom počte, ako toť ešte mala strana Richarda Sulíka. S odstupom času však výkon antických bojovníkov bledne a, naopak, výkon strany Sloboda a Solidarita nadobúda živé, no najmä pestré farby.
Uvažujme logicky. Kým Sparťania čelili v podstate jednému štátu – Perzii, vyzbrojenej zastaranými chladnými zbraňami, Sulík sa postavil hneď proti šestnástim oveľa početnejším a navyše silnejšie zjednoteným európskym krajinám, vybaveným súčasnou modernou výzbrojou. S nimi sa však sám predseda SaS nikdy nezjednotil a pritom proti nim mohol použiť iba svoju horúcu myseľ a nezlomné vášnivé srdce.
Postavil sa im tvárou v tvár a bez najmenšieho zaváhania. Ani Kim Čong-un nie je taký skvelý, veď stojí iba proti nejakým trom štátikom.
Nie, nemožno sa čudovať, že SaS doteraz zaznamenáva aj určité straty, i keď ich, pravdu povediac, doteraz viac zaznamenávali najmä jeho politickí spojenci. Naopak, politickí protivníci jeho iniciatívy vždy vítali s nadšením, ktoré akoby vyjadrovali v hesle: „Sulík ťa nezlomí, Sulík ťa posilní!“
Každý si spomenie, aké hrozivé vízie v tomto neľútostnom boji stíhali samotné úbohé euro. A nie iba jedno. Celý euroval sa chvel pod mocnými a prenikavými slovami naplnenými ešte mocnejšími a ešte prenikavejšími ideami. A euro práve pod týmito hroznými údermi iba tvrdlo a tvrdlo, až tu napokon aj akosi celkom natvrdnuté a zatvrdnuté zostalo.
Predsedníčka bývalej vlády Iveta Radičová sa mohla iba vďaka Sulíkovej principiálnej rozhodnosti v tichosti zo Slovenska vytratiť a venovať zmysluplnejšej pedagogickej činnosti v Oxforde.
Z pôvodných pár strán bývalej koalície sa dodnes zrodilo toľko pravicových zoskupení, že ich je pomaly viac ako hviezd na nebi, istotne však nie menej ako hviezd na európskej zástave. Vie si však niekto predstaviť, aká mocná bude zoštíhlená SaS po odchode kollárovcov? Veď v nej samej zostali už len dve strany, teda samotná SaS a Občianska konzervatívna strana reprezentovaná poslancom Petrom Osuským. Ten síce členstvo v OKS navonok stratil, no vďaka tomu, teda na rozdiel od iných členov OKS, ktorí sa pridali k zatiaľ najsilnejšiemu postsulíkovskému zoskupeniu Igora Matoviča, prežil aj obávaný detektor lži.
Znamená teda odchod kollárovcov niečo? Iste je iba otázkou času, kedy celý európsky bankový sektor s jeho hlúpou pomocou Grécku v nepredstieranej pokore klesne SaS k nohám! Najmä ak si prečíta pomyselný odkaz vyjadrujúci vernosť ideám, ktorý navždy zažiari nad najvernejšími: „Pútnik, zvestuj Lakedaimonským, že si tu už teraz pokojne hulíme, ako zákony kázali nám.“