Budapešť alebo únia?
Podľa informácií nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung čoraz viac členov Európskej komisie sa prikláňa k zváženiu procedúry podľa článku sedem Lisabonskej zmluvy. Tá zahŕňa možnosť odňatia hlasovacieho práva Maďarsku pre jeho demokratické deficity a odklon od princípov právneho štátu.
Vychádzajú pri tom z faktu, že už konečne treba iniciovať nielen právnu, ale aj politickú procedúru, v rámci ktorej by členské štáty únie posúdili, či v Budapešti ešte funguje štátna moc demokraticky.
Členovia komisie by tak mohli vyjadriť „principiálnu kritiku“ politiky premiéra Viktora Orbána. Procedúra porušenia záväzkov sa zameriava najmä na špecifické právne otázky, a preto už neodráža situáciu, v ktorej sa Maďarsko nachádza. Najrazantnejšie vládu Fideszu stavia do laty eurokomisárka spravodlivosti Viviane Redingová, ktorú zasa maďarská strana kritizuje, že si na úkor Maďarov robí predvolebnú kampaň, lebo má ambície stať sa nástupkyňou Josého Manuela Barrosa na čele Európskej komisie.
Nedávno aj Monitorovací výbor Rady Európy schválil návrh na to, aby sa začala voči našim južným susedom monitorovacia procedúra. Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz pokladá za užitočnú diskusiu europoslancov „o prepustených sudcoch, umlčiavaných médiách a diktátorskej vláde v Budapešti“. Podľa Schulza „otvorená reč a vyhliadka uplatnenia sankcií voči Maďarsku predstavujú poslednú zábezpeku tamojšieho právneho štátu“.
Slovenskí občania, vidiac bratríčkovanie našich vládnych predstaviteľov s ich kolegami z Budapešti, sa môžu právom opýtať: Aká je vlastne pravda o Maďarsku? Odpoveď im môžu priblížiť informácie z nezávislých zdrojov, ako je najnovšia správa londýnskeho Economist Intelligence Unit (EIU) o stave „indexu demokracie“ v 167 štátoch sveta.
Do kategórie „vyspelých demokracií“ zaradila 25 krajín na čele s Nórskom, do skupiny „štátov s deficitom demokracie“ 54 sledovaných krajín (napr. Francúzsko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Cyprus, Slovinsko a Slovensko). Zo strednej a východnej Európy sa jedine Česko ocitlo v klube „vyspelých demokracií“ a to celkovo na 17. mieste. Za ním skončili USA, Japonsko, Belgicko či Španielsko, a na poslednom, 167. mieste je KĽDR s 1,08 bodu. Podľa správy EIU z 28 krajín strednej a východnej Európy došlo v desiatich k zníženiu indexu demokracie. Maďarsko zaradili tiež do kategórie štátov s deficitom demokracie (6,96 bodu), čo stačilo na 49. miesto.
Správa konštatuje, že negatívne procesy z hľadiska kritérií demokracie v tomto regióne ešte zosilneli. Ako prvoradý príklad tohto negatívneho vývoja sa uvádza Maďarsko, ktoré sa vyznačuje systematickým preberaním kontroly nad nezávislými inštitúciami (úrad prezidenta, Najvyšší kontrolný úrad, Mediálna rada, Národná banka atď.). Dnes už tieto bývalé nezávislé orgány riadia stranícki nominanti Fideszu. Reforma volebného systému podlomila postavenie opozičných a menších strán. Tento proces dovŕšila už štvrtá novela nového základného zákona maďarského štátu, ktorá zredukovala Ústavný súd na formálny inštitút.
Denník La Libre Belgique v článku Riadená demokracia alebo nastupujúca diktatúra? konštatoval, že sa v Budapešti odbúraním ústavných protiváh vytvoril nový typ spoločensko-politického systému. Dodajme, že je to diktatúra ani nie tak jednej strany ako skôr jedného človeka – premiéra Orbána. Šéf Strany európskych socialistov v Európskom parlamente (Smer-SD do nej patrí) Hannes Swoboda nedávno pred poslancami uviedol, že členské štáty únie sa čoskoro budú musieť rozhodnúť, či sa postavia na stranu Budapešti alebo EÚ.