Rozdeľujúce reči
Minulý týždeň splnomocnenec vlády pre rómske komunity vyjadril sklamanie nad tým, že Najvyšší súd SR potvrdil správnosť oslobodzujúceho rozsudku ohľadom výrokov Mariána Kotlebu o „nespravodlivom zvýhodnení nielen cigánskych parazitov“. Podľa Petra Polláka sudcovia tým schválil používanie nekorektných slov, od ktorých je už blízko k fyzickým útokom.
V ten istý týždeň starosta Atén George Kaminis dal rozohnať na pohľad milú akciu rozdávania jedla chudobným. Neonacistická strana Zlatý úsvit totiž vydávala potraviny z auta s nápisom „len pre Grékov“. Podľa Kaminisa tým porušila podmienku, že sa na akcii nesmú objaviť prejavy rasovej diskriminácie.
Potvrdenie neškodnosti výrazu „cigánski paraziti“ a slzotvorný plyn pre výraz „len pre Grékov“ sú dosť odlišné reakcie na neonacizmus týchto dní. Ani rázna grécka odpoveď však nie je prejavom kultúry, ktorá nepripúšťa rasizmus.
Výpady proti prisťahovalcom sa dlho tolerovali, aj Kaminisa viac ráz kritizovali, že v mestskom parlamente neprerušil nenávistné reči neonacistických poslancov. K ráznemu vystúpeniu ho vraj povzbudil až obrat verejnej mienky. Vyvolala ho streľba do bangladéšskych robotníkov po tom, čo sa dožadovali nevyplatenej mzdy, a napojenie jedného strelca na Zlatý úsvit.
Grécky príklad skrátka ukázal, že ľahkovážny prístup k slovám sa niekde stratí až po tragédii. No sú aj spoločnosti, kde kultiváciu politického jazyka a verejnej mienky zaisťujú aj najvyššie súdne inštitúcie. Vďaka nezávislosti a odbornosti môžu pripomínať a ochraňovať princípy, na ktorých sa zakladá súdržnosť obyvateľstva. Dôstojnosť človeka je takou zásadou.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu dôvodilo všeličím, iba nie princípom ľudskej dôstojnosti. Jeho záver o právnej nevinnosti výroku o nespravodlivom zvýhodňovaní „nielen cigánskych parazitov“ odkazoval na jazykovedné príručky, na to, že výrok sa nezameriaval iba na rómskych, ale aj na iných parazitov. A pridal aj tradičný slovenský argument, že vyšetrovanie nepreukázalo úmysel Kotlebu touto hanebnou nálepkou označiť všetkých Rómov.
Ak by súd skúmal dôsledky, ktoré urážlivé nálepky majú pre naše životy (napríklad že by konzultoval s psychológmi, sociolingvistami), porozumel by ich urážlivosti. Pochopil by, že výroky, ktoré znevažujúce črty spájajú so skupinou, adresujú toto zneváženie ktorémukoľvek členovi tejto skupiny. A že výroky, ktoré urážajú skupinovú identitu, sú zvlášť nebezpečné pre spoločenský zmier.
Mohlo by to však byť zrejmé aj bez týchto konzultácií. Ak by ochrana dôstojnosti jednotlivca a skupiny bola aj u nás základným princípom právnej analýzy. Ale nie je. Tam, kde sa namiesto toho pozornosť sústreďuje na dokazovanie ťažko uchopiteľných „úmyslov“ , zostáva ochrana dôstojnosti jednotlivcov aj etnických skupín bokom.
Preto sa zdá, že k pochopeniu dôsledkov nás pomknú tak ako v Grécku až fyzické útoky. Môžu prísť aj od ponížených a urazených. Lebo ich česť je otvorená rana a urážky ju jatria neznesiteľnejšie ako tých, ktorých česť vystužuje majetkový status.