Poloprázdny pohár
Pred troma rokmi sa začala v Európe oficiálne dlhová kríza.
Na povrchu je situácia stabilnejšia, ako v čase emotívnych rokovaní o „gréckej pôžičke“. Ako sme však pokročili v riešení príčin nestability menovej únie? Ten istý pohár môžete vidieť spolovice plný alebo poloprázdny. Závisí od uhla pohľadu. V kontexte tempa procesu európskej integrácie tri roky nie sú veľa. Zmena zmluvného základu, ktorá sa začala ambicióznymi rečami o európskej ústave a skončila menej slávne Lisabonskou zmluvou, trvala deväť rokov.
Menová únia vznikala o niečo dlhšie ako desaťročie. Možno je prehnané očakávať, aby jej zásadná reforma, spolu s podstatným prehĺbením politickej integrácie, prebehla za tretinu toho času.
Poloprázdna verzia hovorí, že tri roky vynakladali európski lídri rastúce množstvo finančného a politického kapitálu na to, aby si kúpili viac času. S trochou nadsadenia, ich najväčším úspechom bolo, že nechali krízu, aby sa vyostrila do miery, ktorá prinútila Európsku centrálnu banku otvorene prebrať zodpovednosť za prežitie spoločnej meny.
Ak, samozrejme, nechceme za úspech pokladať stiahnutie sa bánk centrálnych krajín z periférie, čím znížili svoju zraniteľnosť, aby by sa „problémové“ štáty ocitli v krachu. Prípadne, že vďaka pokračujúcej mizérii v niektorých krajinách únie si môžu iné požičiavať za „historicky nízke úroky“.
Väčším problémom ako rýchlosť je smer pohybu. V poloplnej verzii musíme jednoducho počítať s inštitucionálnymi a legislatívnymi obmedzeniami, vyplývajúcimi zo špecifickej povahy EÚ. Rozhodujúce slovo majú národní politici, spoločné európske inštitúcie nie sú pre túto krízu vybavené dostatočnými kompetenciami ani zdrojmi. Nestačí, ak sú rozhodnutia „európsky rozumné“, musia byť aj „národne priechodné“ (dvadsaťsedemkrát).
Niektoré z prijatých opatrení vychádzali z nesprávneho vnímania príčin krízy ako problému nezodpovednej rozpočtovej politiky. No riešenie štrukturálnych rozdielov medzi členmi menovej únie, naštartovanie rastu a zahranie sociálnej krízy si vyžaduje veľké zmeny v architektúre a fungovaní EÚ. Tie zase chcú čas.
Poloprázdna verzia pripomína, že nemožno abstrahovať od politickej moci a vôle. U tých, ktorí majú možnosť zmeniť politický kurz a začať riešiť príčiny krízy, nepozorujeme náznaky ochoty. Hoci fakty poukazujúce na negatívne dôsledky politiky šetrenia sa množia a kritika rastie, ide stále o slovnú prestrelku s malým vplyvom na reálnu politiku. Odsúhlasené spoločné riešenie ťažkostí bankového sektora sa spochybnilo. Mutualizáciu dlhov zhodili zo stola. Sociálna dimenzia integrácie je figovým listom, ktorý ťažko presvedčí skeptické voličstvo.
Poloprázdna verzia príbehu má neradostný záver. Doterajšie úsilie o záchranu menovej únie v prvom rade posilnilo schopnosť „zdravého jadra“ prečkať s minimálnymi stratami jej eventuálny rozpad, prípadne odpadnutie „chorej“ periférie. Ako sa to spieva v Schillerovej a Beethovenovej Óde na radosť? Alle Menschen werden Brüder, wo Dein sanfter Flügel weilt… Všetci ľudia budú bratmi pod tvojimi krídlami…