Plavba proti prúdu
Ľudské práva a slobody v konečnom dôsledku nie sú hrou s nulovým súčtom, pri ktorej na to, aby jeden niečo získal, druhý musí niečo stratiť. Na ľudských právach a slobodách zarobíme všetci. Práva a slobody LGBT komunity nie sú výnimkou.
Problém je len v tom, že kým sa konečný dôsledok dostaví, všetko sa javí naopak. Niekto sa niečoho vzdať musí. Práve preto bol boj za ľudské práva vždy bojom a nie nejakou nezáväznou hrou.
Niekto sa musel vzdať predstavy, že môže vlastniť človeka a hoci ho aj beztrestne zabiť, aby sa svet rozlúčil s otrokárstvom. Niekto musel oželieť predstavu, že ľudia sú živý inventár, ktorý sa dedí spolu s ornou pôdou a lesmi, aby sa skončilo nevoľníctvo. Na to, aby sa v Európe skončilo s detskou prácou, musela byť najprv porazená predstava, že veď stačí, keď tým deťom zaplatíme mzdu a vec je spravodlivo vybavená.
Podobne bude raz porazená predstava, že my, čo žijeme svoje krátke životy tu a teraz, máme sväté právo vyťažiť a vlastným odpadom zasviniť Zem, na ktorej žijeme. Raz budú musieť prehrať aj tí, čo si myslia, že keď niekto ako prvý zapichne zástavku so svojím menom do nejakého prírodného zdroja, stane sa jeho vlastníkom.
Horkú pilulku prehry budú raz musieť prehltnúť tí, čo veria, že jediným platným návodom na to, ako má vyzerať ľudské spoločenstvo, sú spisky z bronzovej doby, starodávna poézia púštnych kmeňov alebo dobové názory stredovekých autorov.
Nijaké dokazovanie nákazlivosti homosexuality neobstojí pred jednoduchým faktom, že ľudia s rôznymi preferenciami sa rodia a vyrastajú všade. Ani ten najbigotnejší heterosexuálny pár si nemôže byť istý, či náhodou práve jeho dieťa nebude mať menšinovú preferenciu. Na druhej strane, ani pár najaktívnejších účastníkov Pridu z nikoho LGBT „nevychová“. Nech by sa snažili, ako chceli.
Celé to dokazovanie, celé to mudrovanie o ohrození mravnosti a tradičnej rodiny má tisíc rôznych podôb, no iba jeden spoločný menovateľ: predsudok. Práve ten je pod čiarou pseudovedy, ignorovania LGBT ľudí, ich diskriminácie, až po otvorené prejavy nenávisti. Ako ukazuje prieskum Agentúry Európskej únie pre základné ľudské práva, toho všetkého je v Európe, žiaľ, ešte stále dostatok.
My všetci získame, keď sa raz začnú naozaj dôsledne uplatňovať práva ľudí na prácu za primeranú odmenu, na zdravé životné prostredie či vzdelanie. Aj keď sa najprv bude musieť niekto niečoho vzdať. Rovnako všetci však získame, aj keď sa bude niekto musieť vzdať predsudku, o ktorom je tu reč. O jeden predsudok menej znamená o jednu šancu na šťastný život viac. Pre nás aj pre naše deti, či už sme veriaci, ateisti, bieli, čierni, zelení.
Boj o ľudské práva a slobody je vždy plavbou proti prúdu. Takú plavbu politici hlásiaci sa k ľavici vždy v dejinách považovali za svoju česť. Bez ohľadu na to, či za svoju prvoradú úlohu považovali reformu pracovného práva, alebo hoci konsolidáciu verejných financií. Na to by nemali zabúdať ani v Smere.