Vedľajšie účinky
Pre jarné obdobie sú typické búrky a prehánky, no toľko „búrok v pohári“, aké naša politická scéna zažíva v týchto dňoch, sa len tak často nevidí.
Keď predchádzajúci minister školstva Eugen Jurzyca presadil, aby maturitné testy mali väčšiu váhu, iste netušil, že to môže mať nejaké neplánované dosahy. Mimochodom, išlo o veľmi prezieravé rozhodnutie, pretože pri písomnej skúške je subjektívne hodnotenie obmedzené na minimum a študent tak nie je vydaný na milosť a nemilosť učiteľom, ktorí si na neho „zasadli“, alebo naopak, nemôže sa stať, že by skúšajúci len tak prižmúrili oko, aby mu prilepšili.
Aj v minulosti sa vždy našlo zopár „výtečníkov“, ktorí maturovali v opravnom termíne až o rok, len ich počet bol zanedbateľný. Lenže teraz sa vedľajšie účinky sprísneného zákona prejavili okamžite a takmer 800 maturantom hrozilo, že zostanú rok „visieť vo vzduchoprázdne“. Jurzyca aj Čaplovič sú v tom však nevinne, lebo termíny maturitných reparátov ani jeden z nich nemenil. Prečo však ten bojový pokrik voči súčasnému ministrovi školstva? Za to, že Dušan Čaplovič a jeho ľudia na ministerstve si „vypočuli hlas rodičov“ a veľmi promptne vyriešili patovú situáciu, by človek očakával skôr prejavy vďaky.
Tú je však asi zbytočné očakávať v krajine, kde mnohí úplne stratili súdnosť. Dôkazom toho je napr. povzdych, že tí ktorí nespravili maturity, nebudú môcť na jeseň nastúpiť na VŠ. Ak pri dnešnom kreditnom systéme na získanie najhoršej známky „E“ musí vysokoškolák získať minimálne 65 bodov zo 100, tak ten čo z maturitného testu nezíska ani len 25 bodov, na VŠ nemá jednoducho čo hľadať…