Kto ešte platí dane?
Naďalej sa nedá akceptovať, aby európske štáty financovali už len ľudia, ktorí tomu nemôžu utiecť alebo sú príliš poctiví na to, aby to spravili. Toľko názor poslanca Európskeho parlamentu, nemeckého sociálneho demokrata Uda Bullmanna.
Google a Amazon za uplynulý rok zarobili na Britských ostrovoch 2,3 respektíve 4,2 miliardy libier. Na daniach zaplatili len niečo vyše troch miliónov. Firmy nemajú problém poberať vládne dotácie a daňové úľavy, pritom zisky preženú napríklad cez Luxembursko.
Svetový šampión je Apple. Na daniach medzi rokmi 2009 až 2011 zaplatil 21 miliónov dolárov, teda 0,06 percenta zo zisku. Pri skúmaní účtov tejto firmy v americkom Kongrese sa pritom zistilo, že je dnes už v skutočnosti o triedu vyššie ako jej konkurencia. Časť ziskov nezdanili vôbec v žiadnej krajine.
Ak neviete, čo s problémom, treba zostaviť komisiu alebo zvolať summit. Keby však stretnutia najvyšších predstaviteľov štátov mohli niečo zmeniť, asi by ich prestali organizovať. Pritom je jedno, či ide o tie, čo sa zaoberajú trvalo udržateľným rozvojom, zmenou klímy, alebo daňovými únikmi.
Pôvodne mali minulý týždeň v Bruseli rokovať lídri európskych krajín o energetike. Keďže triky Applu zahŕňali presuny cez Írsko, ocitla sa EÚ a jej predsednícka krajina v paľbe kritiky. Treba ukázať dobrú vôľu. Tak sa obe témy spojili. Diskutovalo sa o energetike a o daňových únikoch.
Výsledok? Každý si podľa svojho názoru a politického presvedčenia povedal svoje. Či už o išlo o obohranú platňu daňových rajov, alebo o otázku, či nás obnoviteľné zdroje nestoja priveľa, keď je tu možnosť dotovať energiu osievaním ropných pieskov.
Čert ber zmenu klímy a nedávno prekročené historické limity emisií. Čo sa týka daňových únikov, padli zvyčajné odvážne slová a očakávané nulové záväzky. Ak teda nie je dohodou to, že sa raz dohodneme. Systém pobeží ako doteraz, s občasnými kozmetickými úpravami. Koniec koncov čím viac peňazí firmy ušetria na daniach, tým viac ich môžu použiť na financovanie politikov.
V otvorenej globálnej ekonomike sa formálne hovorí o zodpovednosti a pravidlách. Vo svetlách reflektorov sa odovzdávajú ceny za prínos firiem životnému prostrediu a spoločnosti. Za kulisami však zúri krutý boj o každé euro. Nie náhodou majú „slovenské" holdingy sídlo na Cypre a ktovie kde inde. Ide to ale zhora až dole.
Už to nie je len o veľkých spoločnostiach s armádou právnikov a účtovníkov, ktorí celé dni nerobia nič iné ako to, že špekulujú, ako preliať zisky medzi dcérskymi spoločnosťami a krajinami, aby platili dane podľa možnosti čo najbližšie k magickému číslu nula.
Informačné technológie, padajúce hranice a konkurencia medzi štátmi o to, kto získa aspoň spomínaných 0,06 percenta, umožňujú podobné triky pomaly voči každému. Ak teda nie ste zamestnanec, stačí počas dovolenky navštíviť špecializované agentúry. Za 500 eur vám predajú miestnu firmu aj s adresou a logom. Bankový účet ako bonus. Rozbité cesty, upadajúce zdravotníctvo a živoriace školstvo doma ako vedľajší efekt.