Hlavné sú hry
Nebolo by korektné povedať, že parlament ani včera nezvolil nového šéfa Najvyššieho kontrolného úradu. Keďže tesne pred voľbou navrhovatelia z Ľudovej platformy svojho kandidáta stiahli, poslanci nemali o čom hlasovať.
Povedať sa však dá, že čím ďalej sa zdá, akoby už nikto v parlamente ani nemal záujem na novom obsadení šéfovskej stoličky v NKÚ. Presnejšie, zdá sa, že nikto v parlamente už nemá záujem na akejkoľvek personálnej zmene, ktorá by bola urobená na základe konsenzu. Naozaj je smiešne, ako sa poslanci Smeru snažia vykrúcať z dilemy, v ktorej sa ocitli. Keď sa o prenechaní postu na čele NKÚ opozícii hovorí všeobecne, všetci sú za (veď to opozícii pred rokom sľúbil ich predseda). Keď má však dôjsť na konkrétneho človeka, všetci majú zrazu celú kopu problémov.
Takto včera prišlo aj na absurdné argumenty typu: kandidát Maroš Žilinka je príliš mladý. Nuž vzhľadom na to, že ten „primladý“ Žilinka je ešte stále starší ako niektorí členovia vlády Roberta Fica, je zjavné, že títo ministri musia mať v očiach poslancov za Smer ešte nejaké onakvejšie kvality, ktoré prevážia ich vek. Žeby to bolo jednoducho tým, že sú to ministri za Smer? No ale potom treba rovno povedať, že na svete sa ešte nenarodil taký kandidát na šéfa NKÚ, ktorého by navrhla opozícia a ktorý by zároveň patril k Smeru. Svoj diel smiešnosti však mierou vrchovatou napĺňa aj samotná opozícia. Jej požiadavka, aby po štyroch neúspešných tajných voľbách predsedu NKÚ bola zrazu tá piata verejná, totiž nemá nič spoločné so Žilinkom ani so Smerom.
Jediný mysliteľný účel takejto podmienky je totožný s tým, čo platilo vtedy, keď sa pred dvoma rokmi dnešná opozícia a vtedajšia vládna koalícia utiekala k verejnej voľbe generálneho prokurátora. Tie strany si navzájom neveria a podozrievajú sa z vierolomnosti. Verejná voľba sa tak zdá jediným prostriedkom, ako zistiť, kto je ten „zradca“. Napokon rôzne narážky na to, kto všetko v radoch opozície si vraj neželá ani zvolenie Žilinku, zaznievali včera v pléne priamo z opozičných lavíc… Opatrnosť lídrov Ľudovej platformy sa preto dá pochopiť, len je ťažké predpokladať, že by jej mali vyjsť v ústrety práve poslanci Smeru.
Summa summarum, na čele NKÚ naďalej zostáva staré vedenie. To, ktoré sa zhodou okolností tiež včera prezentovalo v parlamente správou o činnosti úradu za minulý rok. To jedno jediné trestné oznámenie, ktoré úrad za ten čas podal, už ani nemôže byť výrečnejším dokladom jeho neschopnosti.
Nášmu ctenému parlamentu je to však očividne fuk. Hlavné je, aby sa národ pobavil na parlamentných hrách. Všetci proti Smeru, Smer proti všetkým, všetci proti sebe navzájom. Čo tam po tom, ako fungujú štátne inštitúcie?