Rodokmeň strany
Situácia v politických stranách, aspoň pokiaľ ide o ich názvy, no aj o nie celkom premyslené posolstvá a všeobecne nestabilnú orientáciu, sa dnes stáva už prakticky neprehľadnou. Preto sa množstvo spoluobčanov chce v tejto citlivej oblasti obrátiť na naozaj odbornú pomoc. Pokiaľ sa totiž zverí s takou otázkou komukoľvek, nedostane sa mu ani pomoci, ani primeranej odpovede, ktorá by nebola celkom urážlivá.
Pritom v jeho prirodzenej intuícii, teda tam, kde nijaké racionálne argumenty a postupy už síce nepomáhajú, no v podstate ani ničomu neprekážajú, sú určité rezervy. Tie voliča politickej strany nútia konať neadekvátne. Ak sa totiž s odstupom času pozrie na to, čo si zvolil, nezriedka býva znechutený. Nielen zo seba, ale aj z priateľov a príbuzných, ktorí volili podobne.
„Ako som len mohol?“ kladie si tú istú otázku znovu a znovu. A odpoveď je najčastejšie opäť iba celkom urážlivá. Podobné sebaspytovanie voliča bez skutočnej odbornej pomoci nikam nevedie. Prirodzene, okrem nanajvýš nevhodných, šťavnatých, no pritom najmä sebapoškodzujúcich výrazov. Predsa však v diaľke bliká svetielko. „Už pripravujeme Politické nápomocné centrum!“ oznámil mi dobrovoľný sympatizant niekoľkých politických strán.
„Prečo nápomocné?“ nedalo mi.
„To je iba v názve! Aby ľudia pri slovenských politických problémoch nevolali hneď 112, kriminálku alebo blázinec. A aby si nemysleli, že im povieme, čo majú voliť! Koťuhy! Je to iba o pomoci!“
Zaujímalo ma, ako to bude fungovať.
„Nuž pozrite! Nešťastník hneď pri vstupe dostane rodokmeň strany, ktorú by azda i volil. Teda Nova Daniela Lipšica: geneticky z KDH, potom sčasti SaS atď. Už z genealógie vyčíta mnohé. Potom volič vstúpi do oddelenia našej úplne novovytvorenej foréznej politológie.“
„Aha, rozumiem. To sú gorily a tak, nie?“ nadchla ma nová myšlienka. Zamračil sa:
„Neprerušujte ma, keď nič neviete!" zdôraznil. "Trochu to bude pripomínať psychoanalýzu. Príjemné prítmie, lôžko. Obďaleč vnímavý profesionálny politológ a tak. Potenciálny volič sa pomocou prineseného okolkovaného nápoja na lôžku uvoľní a hovorí o svojich politických starostiach. Forézny politológ čaká na jeho politické prerieknutia, ktoré by si inde nedovolil.
Napríklad vysokú frekvenciu môžu mať výrazy ako: neliečené chlpaté bukvice, potratoví vrahovia, holé baby. Vtedy je jasné, že najlepšou preň bude jedna z kresťanských strán alebo niektoré nezávislé osobnosti. Alebo inokedy: smradľavé socky či špinaví bezďáci. Vtedy bude najlepšou voľbou niektorá konzervatívna strana. Prípadne Huni, kočovní osadníci, začmudenci. Je jasné, že pôjde skôr o stranu s národnou orientáciou. Ak vystúpia do popredia hlúpi profesori, primitívni docenti splašené gymnáziá, potom sa už črtá iba väčšia ľavicová strana. Bez rodokmeňa strany by však boli tieto sedenia zbytočné.“
Celkom ma nepresvedčil:
„A nebudú manipulovaní? Ako keď penzisti kupujú drahé hrnce?“ Mávol rukou: „Hlavne, že zaplatia poplatok!“