Veľmi smutná prax
Jediné, čo je zatiaľ na kauze českej vlády v rozpore s bežnou stredoeurópskou praxou, je spektakulárnosť, s akou akciu „realizovali“ českí policajti a štátni zástupcovia. Zvyšok bol zatiaľ v intenciách toho, čo dobre poznáme aj u nás. Až rozuzlenie a výsledok celej kauzy nám umožnia plnohodnotné porovnávanie.
V ničom sa bežnej praxi nevymyká český premiér Petr Nečas. Človek by očakával, že ak polícia na základe vážnych podozrení zadrží vysokopostavených ľudí z jeho úradu, taký politik strávi noc spisovaním svojho rezignačného prejavu. To by však človek nesmel byť znalý našich (českých a iných stredoeurópskych) reálií.
Namiesto oznámenia demisie sa český parlament od Nečasa dozvedel, že policajná akcia hrubo poškodila Českú republiku v zahraničí. Namiesto vysvetlenia, ako to teda na jeseň minulého roka bolo s rebelujúcimi poslancami ODS, ak za ich odchodom zo snemovne nemala byť korupcia, parlament sa dozvedel, že jeho vládu si možno nikto pamätať nebude, ale „nehoráznu“ policajnú akciu určite.
A namiesto komentára k obvineniu, že šéfka jeho úradu Nagyová protiprávne využívala vojenských spravodajcov na sledovanie civilných osôb a že tí sa ňou nechali využívať, poslanci si vypočuli, aké otrasné je, že policajti zadržali dvoch generálov, ktorí hrdinsky bojovali proti Talibanu…
To všetko by malo byť slovenskému čitateľovi povedomé. Od kupovania poslancov až po sledovanie nevinných civilistov vojenskými tajnými. No nielen to by malo byť ľuďom na Slovensku povedomé. Povedomé by nám malo byť, ako okato hrá premiér Nečas na „vyhnitie“ celej kauzy. Aj to, že ak odstúpi, bude to iba preto, lebo k tomu bude donútený – napríklad, ak sa vyšetrovanie rozšíri aj na jeho osobu. Na dôvažok aj to, ako sa v bezprecedentnom škandále zvíja vláda, ktorá si dala do emblému „boj s korupciou“, a aké trápne sú pokusy strúhať Nečasovi dokonca pochvaly za to, že to vlastne on „rozviazal policajtom ruky“. Nuž, ak by si takú pochvalu mal zaslúžiť, sotva by sa asi tak strápňoval, ako to od vypuknutia aféry robí.
Áno, dnes je ukrutne jednoduché zaujať na Slovensku široké publikum. Stačí dať svojej úvahe názov: „Ako je možné, že u nás nie je možné to, čo je možné v Česku“ – alebo čosi podobné. A pod takýmto titulkom potom podumať napríklad o generálnom prokurátorovi. Samozrejme, s tým, že ak bude generálny prokurátor „náš“, budú sa diať na Slovensku také veci, ako sa teraz dejú v Česku. No ak bude „ich“, potom nás nečaká nič dobré. Prečo? No lebo „my“ sme dobrí a „oni“ zlí.
Nevieme ešte, ako sa to v Česku celé skončí. Je však nad slnko jasnejšie, „ako je možné, že u nás to nie je možné“. Okrem iného preto, lebo u nás sú justícia, prokuratúra a tak ďalej rukojemníkmi politického boja. A politici, ktorí by mali byť radšej ticho, sa tým ešte vychvaľujú. Plne v intenciách stredoeurópskej praxe. Veľmi smutnej praxe.