Jednotka s číslom 28
Pre všetkých tých, ktorí sa k „nášmu“ moru ešte iba chystajú, máme od nedeľnej polnoci prinajmenšom tri dobré správy: na hraniciach Chorvátska s členskými krajinami EÚ, teda so Slovinskom a s Maďarskom, sa zrýchli premávka, keďže z nich budú stiahnutí colníci.
Druhá dobrá správa znie, že našim dovolenkujúcim v Chorvátsku zlacnejú roamingové hovory. Treťou dobrou správou je, že pri troche šťastia sa aj bežný turista bude môcť zúčastniť na oslavách, ktoré sa ku dňu vstupu do EÚ po celej krajine pripravujú.
Lepší termín ako začiatok hlavnej turistickej sezóny si Chorvátsko na vstup do Európskej únie ani vybrať nemohlo. Státisíce turistov z doterajších členských krajín EÚ sa presvedčia, že politika rozširovania má aj v súčasnom krízovom období opodstatnenie a prináša benefity aj radovým občanom. Chorvátsko bolo dlhodobo považované za premianta rozširovacieho procesu, samotný vstup do EÚ možno preto považovať za očakávané zavŕšenie jeho snáh. Treba však pripomenúť, že ho sprevádzajú aj niektoré menej optimistické informácie, respektíve fakty.
V samotnom Chorvátsku je podpora vstupu do únie oveľa nižšia, ako to bolo pred niekoľkými rokmi. Dôvodom je do značnej miery aj to, že EÚ prestala byť od vypuknutia dlhovej a ekonomickej krízy takou vychytenou značkou ako predtým. Inými slovami, pokiaľ Slovensko a iné stredoeurópske krajiny vstupovali do tzv. klubu bohatých, s čím boli splnené aj viaceré nereálne očakávania, Chorvátsko vstupuje do únie, kde je hneď niekoľko krajín v horšej hospodárskej situácii ako ono samo. Pritom chorvátsku ekonomiku poznačila kríza veľmi výrazne, čo sa prejavilo nielen na poklese HDP, ale aj na zvýšení počtu nezamestnaných. Pre mnohých Chorvátov je, vzhľadom na zložitú ekonomickú situáciu ich domácností, prioritou číslo jeden zabezpečenie finančných prostriedkov potrebných na jednoduché prežitie a témy „veľkej“ politiky, medzi ktoré patrí aj vstup do EÚ, nie sú až tak predmetom ich záujmu.
Navyše, aj napriek získaniu pozvánky stať sa 28. členskou krajinou únie si Chorvátsko so sebou do povstupového obdobia nesie viacero domácich úloh. Oblastí, v ktorých sa od Chorvátska očakáva zvýšené úsilie, je hneď niekoľko – od pokračovania boja proti korupcii, posilnenia vlády zákona a upevnenia nezávislosti súdnictva až po udržiavanie usporiadaných vzťahov so susedmi. Zabudnúť nemožno ani na aktuálnu otázku návratu vojnových utečencov do ich pôvodných domovov či pretrvávajúcu potrebu spravodlivého potrestania vojnových zločincov.
Únia členstvom Chorvátska jednoznačne získava, a to tak z politického, ekonomického, ako aj symbolického hľadiska. V čase, keď samotná EÚ prechádza zásadnou krízou a s ňou súvisiacimi premenami, vrátane inštitucionálnych zmien, možno vstup novej členskej krajiny považovať za potvrdenie tézy, že aj napriek problémom je únia stále považovaná za atraktívnu entitu. Vstupom Chorvátska sa rozšíri jednotný trh, čo možno považovať takisto za pozitívum. Zvýši sa aj politická váha únie, pričom pridanou hodnotou Chorvátska je dôverná znalosť regiónu juhovýchodnej Európy. Rozšíri sa zóna stability, čo v kontexte ozbrojených konfliktov v bývalej Juhoslávii v deväťdesiatych rokoch rozhodne nemožno považovať za klišé.
Symbolická hodnota vstupu Chorvátska zasa spočíva vo vygenerovaní signálu pre ďalšie krajiny regiónu, že po splnení stanovených kritérií môžu tiež reálne dosiahnuť status členskej krajiny. Chorvátsko predstavuje už dnes pre krajiny západného Balkánu významného partnera, čo sa týka odovzdávania skúseností z integračných procesov, pričom pri komunikácii s väčšinou z nich absentuje i akákoľvek jazyková bariéra. Pokiaľ sa sami hrdíme unikátnym know-how z transformačných a integračných procesov, ktoré radi odovzdávame aj krajinám tzv. západného Balkánu, v prípade Chorvátska je toto konštatovanie ešte viac na mieste – v priestore juhovýchodnej Európy je jednoducho doma, navyše jeho skúsenosť je aktuálnejšia.
Minulotýždňové závery Európskej rady umožňujúce Srbsku začať reálne rozhovory o členstve v najbližších mesiacoch, ako aj iniciácia stabilizačného a asociačného procesu, ktorý je považovaný za dôležitú súčasť prístupového procesu, sú pre Kosovo signálom, že napriek aktuálnym problémom a zdanlivým zahľadením sa „do seba“ neodkladá EÚ otázku ďalšieho rozširovania ad acta, ale má záujem na jeho pokračovaní. Aj keď je zrejmé, že brány únie zostanú na niekoľko ďalších rokov zatvorené, a to aj pre najviac pokročilých kandidátov. Práve Chorvátsko môže posilniť skupinu tých krajín, ktoré sú skalnými podporovateľmi rozširovacieho procesu – patria do nej predovšetkým krajiny visegrádskej štvorky, vrátane Slovenska.
Povstupovú eufóriu vystrieda opäť triezvy pohľad na realitu, pričom pôsobenie Chorvátska v únii bude možné hodnotiť až na základe konkrétnych aktivít a po uplynutí určitého časového obdobia. Nateraz si aspoň želajme, aby teplota vzduchu v 28. členskej krajine neklesala počas leta príliš často pod 28 stupňov.