Vodná transformácia Slovenska

Okrem troch existujúcich automobiliek prebieha v súčasnosti rokovanie o umiestnení štvrtej obdobnej fabriky na východe republiky. Slovensko sa tak zmenilo na automontážnu spoločnosť, čím sa uskutočnil plán A doterajšej transformácie.

Extrémna a riziková orientácia malej krajiny na toto odvetvie výroby by sa dala pochopiť, ak by sa iná možnosť neponúkala. To však nie je pravda. Priamo pod nohami máme nemalé obnoviteľné zdroje podzemných vôd, pritom svet vstupuje do novej epochy, ktorej bude dominovať prehlbovanie globálnej vodnej krízy, nedostatok vody, ustavičné úsilie racionalizovať jej spotrebu.

Preto sa v najbližších desaťročiach stane vodný potenciál a vodné bohatstvo Slovenska veľmi významnou ekonomickou devízou. Komplexné využívanie vody by mohlo byť v blízkej budúcnosti dôležitejšie ako montáž áut. Najmä pri znižovaní kritickej nezamestnanosti a zvyšovaní jednej z najslabších inovatívností v Európe. Zatiaľ sa však tvárime, akoby sa tu ešte dlho nemalo prestať s doterajším plánom¤A. O pláne¤B sa z málo pochopiteľných dôvodov dosiaľ nehovorí, čo už v súčasnosti vedie k hromadeniu závažných omylov, keď sa niektorí ekonómovia a politici zamýšľajú nad predajom slovenskej vody do zahraničia.

Slovensko tak bude so značnou pravdepodobnosťou zaskočené vývojom vo svete, nebude pripravené na vodnú konkurencieschopnosť, hoci by sa svojím výnimočným prírodným kapitálom podzemných vôd mohlo globálne zaradiť medzi popredné štáty 21.¤storočia. Ignorovanie protirečenia medzi možnosťami krajiny a reálnym stavom vo vede i politike sa stáva neudržateľným.

Vodný potenciál sa nedá zredukovať na úzke videnie vodárenstva a budovanie priehrad či prehrádzok. Je to najmä celospoločenský vodný kolobeh, ktorý sa prelína všetkými sférami a nepozná rezortné delenia, podľa ktorých vláda vidí spoločnosť. Osobitne je dôležitá súvislosť s potravinami a energiou.

Slovenská politika ešte nedorástla do pochopenia tohto trendu, hoci poznanie a využívanie vodného kolobehu bude čoskoro charakterizovať najvyspelejšie krajiny sveta. Voda sa v budúcich dvoch desaťročiach opäť stane mohutným transformačným faktorom zmien. Hlavnou príčinou brániacou v tomto smere zmysluplnému a prínosnému uvažovaniu v praktickej rovine transformácie je nedostatočné vymedzenie vzťahu vody s efektívnosťou v spoločnosti. V prípade Slovenska sú nedostatky pochopenia efektívnosti starou chybou.

Vo svete je malá vodná efektívnosť jasná realita, práve tak, ako aj analýza plytvania vodou. Oveľa menej je jasné, ako sa vodná efektívnosť dosahuje. Až nepokoje, ktoré vznikli následkom nedostatku potravín v rokoch 2007 a 2008, a následná arabská jar obrátili pozornosť politickej praxe na problém vodnej neefektívnosti.

Pretože voda súvisí so všetkým, tak zvýšenie efektívnosti jej využitia nemôže spočívať v jednotlivých rezortných opatreniach. Rezortizmus vládnych prístupov zažije v dôsledku plytvania vodou skutočnú revolúciu. Jeho doterajšie problémy vyplývajú z nesystémového využívania vodného kolobehu v spoločnosti.

Paradoxom pritom je, že napríklad v Izraeli a Singapure môže nedostatok vody viesť k vysokej vodnej efektívnosti, pretože tieto krajiny sú nútené viac využívať schopnosti a vynaliezavosť obyvateľstva na znižovanie spotreby vody. Je veľmi zaujímavé, že obe krajiny už dlhší čas patria k tým najinovatívnejším a najučenlivejším.

Naopak, v štátoch s dostatkom vody sa potreba vodnej racionalizácie a inovácií utlmuje. V dôsledku nízkej vodnej efektívnosti spoločnosť stagnuje a nerozvíja sa, nevie poskytnúť pracovné miesta desiaťtisícom ľudí. Slovensko nepochybne patrí k tomuto typu vodne stagnujúcej spoločnosti a s vysokou pravdepodobnosťou bude už v najbližšom desaťročí nemilo zaskočené vývojom vodnej geopolitiky a ekonomiky vo svete. Už dnes možno prakticky pozorovať koncepčnú nepripravenosť slovenskej vlády pri príprave zákona o predaji vody do zahraničia a neschopnosti nahradiť montáž áut komplexným využívaním vodného potenciálu krajiny.

Je priepastný rozdiel medzi predajom „surovej“ vody a predajom vody obsiahnutej v potravinách, v priemyselných a energetických výrobkoch s malou spotrebou vody, vo vývoze vodného know-how pri spravovaní štátu, pri predaji stavebných celkov na čistenie a odsoľovanie vôd, vo vývoze vodných informačných systémov.

Podobne sa v minulosti (aj v súčasnosti) nepremyslene a vysoko neefektívne postupovalo pri predaji dreva, drevnej hmoty do zahraničia a prakticky takmer v čomkoľvek vo vlastnej ekonomike. A dnes by niektorí chceli nanovo predávať „surovú“ vodu.

Politicky by asi bolo vhodné zobrať do úvahy fakty, že v celých doterajších dejinách civilizácie voda z času na čas kompletne zmenila ľudské spoločenstvá. Neboli to reformy, ale skutočné revolúcie. Aj agrárna či industriálna revolúcia boli vodnými revolúciami. O tomto aspekte histórie sa na Slovensku nehovorí v dôsledku zápornej vodno-futurologickej gramotnosti nielen vo vzdelaní obyvateľstva, ale aj politikov a vládnych poradcov.

Fázovanie globálnej vodnej krízy a sám pojem vodnej transformácie sú u nás doslova neznáme. Nemožno sa čudovať absencii vodnej vízie, stratégie a prognóz vodnej efektívnosti. Ide o zákonitý výsledok posledných dvoch desaťročí.

V protiklade s existujúcim stavom sa dá predpokladať, že prichádzajúca vodná transformačná zmena sveta bude najväčšia v doterajších dejinách, lebo v nej nepôjde o nič menej ako o život a prežitie civilizácie. Voda sa medzičasom stala megatrendom rozvoja a globálna vodná kríza už vychádza za hranice všedných dní.

Pochopenie tejto reality je na Slovensku v kruhoch, ktoré pripravujú dlhodobé výhľady pre vládu, ako aj u väčšiny obyvateľstva nedostatočné, pretože pre mnohých ostáva voda stále samozrejmosť. Ide o prežitok 20.¤storočia, ale aj o slovenskú realitu.

Veľa ľudí napríklad vie, že pretrvá istý nedostatok vody vo svete, ale len málokto si uvedomuje, že onedlho sa bez zásadných zmien v spoločnostiach premení i na nedostatok potravín. Podľa reprezentatívneho medzinárodného prieskumu názorov vodných expertov sa vodnej transformácii nevyhne ani jedna sféra života spoločnosti.

V súčasnosti u nás neexistuje oficiálna koncepčná predstava o tom, čo všetko Slovensku ešte chýba k úspešnej a efektívnej vodnej transformácii. Dlhodobá vízia od Ekonomického ústavu SAV o tom vôbec nehovorí. Ako spoločnosť prehrávame súťaž vo vodnej efektívnosti a konkurencieschopnosti z jednoduchého dôvodu – vôbec sa na tejto súťaži nezúčastňujeme.

Politikom ani pri 15-percentnej nezamestnanosti nedochádza, že podlomená vodná, potravinová a energetická bezpečnosť krajiny je potenciálne výbušným zdrojom sociálnych nepokojov. Bez plánu¤B a presmerovania doterajšej transformácie by nepokoje mohli vzniknúť aj u nás. Ako spúšťač stačí jeden silne nedomyslený pripravovaný zákon o predaji vody do zahraničia.

S nepochopením danej požiadavky sa bude ešte viac rozrastať cintorín politických strán, ktoré sú nevyhnutnosťou vodnej transformácie úplne zaskočené. Stačí sa pozrieť na nedávne predvolebné sľuby, ako aj na súčasný vládny program.

Plán B nemôže byť ešte väčšou kvantitou starého automontážneho plánu¤A. Vyžaduje si novú, netradičnú kvalitu efektívneho rozvoja. Svet a s ním aj Slovensko sa ocitajú znovu na vysoko reálnom rázcestí.