Na sociálnej pyramíde
Ministerstvo práce pripravuje nový zákon o hmotnej núdzi. Oproti terajšiemu však avizuje jedinú zmenu. Keď chudobný človek odmietne prácu či spácha priestupok, ani základnú časť dávky už nebude mať istú.
Pravda, prečo by sociálne odkázaný mal dostávať peniaze za nič? A prečo by mal mať priestupkovú imunitu, ktorá mu dnes dovoľuje beztrestne páchať drobné krádeže a porušovať verejný poriadok? Pretože aj dávky vyplácané v plnej sume sú nižšie ako životné minimum. Reštrikcie priestupcov sotva prinútia dodržiavať pravidlá, ak sa im z takmer ničoho zoberie ešte polovica. Najmä ak väčšina ich „hriechov“ už teraz súvisí so zaobstaraním si jedla a iných bežných potrieb.
Zákon v navrhovanej podobe skôr zapôsobí opačne. Priestupkov, ba v zúfalstve páchaných trestných činov, pribudne, môžu nastúpiť sociálne nepokoje. Aby si totiž odkázaný človek mal vôbec šancu uvedomiť, že neplatiť pokuty znamená žiť dôstojnejšie, museli by sa dávky zvýšiť.
Nuž áno, ale ako by to asi vnímal človek na minimálnej mzde, ktorý poctivo pracuje, a hoci nepácha priestupky a riadne vychováva deti, nedostáva za to príplatky za školskú dochádzku, školské stravovanie a podobné „výhody“ človeka v hmotnej núdzi?
Ak sa minimálna mzda, hoci len mierne, každoročne zvyšuje, čo na to ľudia kvalifikovaní, ktorí robia náročnejšiu a zložitejšiu prácu? Keď musí zamestnávateľ povinne pridávať najmenej zaplateným, vyššie mzdy ostatných i roky zostávajú rovnaké.
Z každého roka takmer polovicu robíme „na štát“. No z našich nízkych príjmov štátu aj tak plynú iba nízke dane a do poistných systémov nízke odvody. Miliónové daňové úniky a prešustrované eurofondy určené na sociálne účely ani nespomínajúc.
Najvážnejším dôsledkom je večný deficit Sociálnej poisťovne. Aj tým, ktorí štát na odvodoch nikdy ,„neošvindľovali“, vychádza často taká biedna penzia, že zase len spadnú do hmotnej núdze. A tým, čo odvádzali čestne a relatívne aj veľa, dôchodok napokon tak kruto zredukujú.
Náš sociálny systém sa nevie vymaniť z bludného kruhu. Z piatich miliónov občanov je zhruba milión pracovne neaktívnych dôchodcov, ďalší milión tvoria deti vrátane školákov a študentov a necelého pol milióna je nezamestnaných. Iba zvyšok produkuje peniaze na napĺňanie sociálnych priečinkov, z ktorých však čerpajú všetci. Aj slabý matematik pochopí, že to dlhodobo nemôže fungovať.
Pôsobí tu aj ďalší silný faktor. Sociálny systém nie je nastavený tak, aby vyžil iba z daní a odvodov z príjmov pracujúcich. Potrebuje injekcie z celého objemu štátom vyzbieraných daní. Globalizácia trhu však súkromným firmám umožnila presúvať na Slovensku vyprodukované stámiliónové zisky kamkoľvek do zahraničia – a tam ich aj zdaňovať. Náš štát o tieto peniaze prichádza. Povinnosť postarať sa o starých, chudobných a invalidných mu však zostala.