Zeman ako víťaz
Môže silný a aktívny prezident pomôcť prekonať politickú krízu alebo, naopak, ešte ju prehlbuje? Politici a ich voliči v susednom Česku sú v odpovediach na túto otázku rozdelení. Politikom to vyhovuje. Odvracia to pozornosť od nich samotných.
Pravdaže, reč tu nie je o hocijakom prezidentovi, ale konkrétne o Milošovi Zemanovi. Keď po svojom zvolení sľuboval, že bude aktívne vstupovať do politických dejov, bolo jasné, ako to myslí. Ciele, s akými do politiky mieni vstupovať, budú najprv jeho vlastnými cieľmi, až potom sa prípadne môžu prekrývať s tým, čo česká politická scéna potrebuje.
Opozícia si myslí, že po páde vlády Petra Nečasa budú pre Česko najlepším riešením predčasné voľby. Najmä sociálna demokracia chce čím skôr zužitkovať volebnú výhodu, ktorú jej Nečasov škandál poskytol. Tábor pravice je zasa presvedčený, že pád Nečasa nemusí znamenať pád jej vlády. V poslaneckej snemovni má stále väčšinu. Jej politici predpokladali, že Zeman ju bude musieť rešpektovať a nechá ju dovládnuť až do konca volebného obdobia.
Prezident obišiel oba tábory, keď sa rozhodol vymenovať za premiéra svojho súpútnika Jiřího Rusnoka. Od tej chvíle je pod paľbou, pretože „obchádza ústavné zvyklosti“. Vrcholom malo byť jeho včerajšie vyhlásenie, že nechá Rusnoka vládnuť aj vtedy, ak nezíska v parlamente dôveru, pretože podľa neho pravicové dovládnutie neprichádza do úvahy, dokiaľ sa neuzavrie vyšetrovanie Nečasovej aféry.
So „zvyklosťami“ je to ťažké. V roku 1998, keď po škandále s financovaním ODS padla vláda Václava Klausa, poveril Václav Havel predsedu ľudovcov KDÚ – ČSL Josefa Luxa „rokovať o zostavení vlády“ (tak vznikla dočasná vláda bankára Josefa Tošovského). Ústava o takomto postupe mlčí.
Havlov nástupca Václav Klaus zasa v roku 2006 v priebehu jedného mesiaca dvakrát po sebe vymenoval za premiéra Mirka Topolánka: jeho prvá vláda nezískala dôveru parlamentu, kým tá druhá už mala za sebou prebehlíkov z iných táborov…
Zeman sa v úrade môže opierať skôr o bohatú tradíciu nezvyklostí a ad hoc riešení.
Opozičná ČSSD tak dlho tvrdila, že akákoľvek vláda bude lepšia ako tá Nečasova, až sa zahnala do kúta: nepodporiť Rusnoka (a nepriamo Zemana) by mohlo znamenať stratu voličov. A šéf ČSSD Bohuslav Sobotka, ktorý kritizoval Zemana aj Rusnokov kabinet, musel neslávne obrátiť – ČSSD bola včera pripravená podporiť Rusnoka práve na jeho návrh. Pravica, ktorá po Nečasovom páde kategoricky odmietala rokovať s opozíciou o rozpustení snemovne, teraz zoči-voči tvrdosti, s akou prezident odmieta rešpektovať jej väčšinu, asi nebude mať inú voľbu. Jej predstavitelia to včera už pripúšťali.
Ak teda snemovňa napokon odhlasuje svoje rozpustenie a vypísanie predčasných volieb, Rusnokov kabinet, s dôverou či bez nej, vojde do histórie ako nedôležitá epizódka. Pointa vtipu je v tom, že presne toto hovoril Zeman, keď Rusnoka vymenoval: podľa neho to bola najkratšia cesta k predčasným voľbám. Kto ich vyhrá, nevieme. Kto však bude jednoznačným víťazom celej tejto motanice, je jasné už dnes.