Skala nad morom
Uhorková sezóna potrebovala trochu vzruchu, španielsky premiér čosi, čo odvedie pozornosť verejnosti. A tak tu máme kauzu Gibraltár.
Mariano Rajoy si nemohol želať lepšie načasovanie. Pod ťarchou korupčných škandálov a zlých ekonomických správ sa pozícia jeho vlády menila na zúfalú. Vítané bolo čokoľvek, čo by zaplavilo titulné stránky novín. V takýchto prípadoch pomáha vlna patriotizmu. Bezpečne ju vyvolá teritoriálny spor – ako inak, o kúsok skaly trčiaci do mora oddeľujúceho Európu a Afriku.
Gibraltár má jeden z najväčších HDP na hlavu na svete, vlani zaznamenal 7,8-percentný rast, nezamestnanosť dosahuje sotva dva a pol percenta populácie. Vďaka špeciálnemu statusu je územie súčasťou Európskej únie, niektoré jej politiky sa však na ňom neuplatňujú. Napríklad colná, daňová a poľnohospodárska. Polostrovček je domovom 150 hedžových fondov, manažujúcich aktíva v hodnote 3,5 miliardy eur. Pri 28-tisícoch obyvateľoch je v ňom zaregistrovaných 18-tisíc firiem. Očividne ich neláka len desaťpercentná daň. Viaceré z nich figurovali v prípadoch nelegálneho obchodu so zbraňami, diamantmi a podobne.
Gibraltár sa usiluje zbaviť nálepky „daňový raj“ a oficiálne spolupracuje s OECD, EÚ aj individuálnymi krajinami. Napriek tomu firmy z tejto enklávy sa opakovane vyskytujú v dokumentoch zverejňovaných Medzinárodným konzorciom investigatívnych novinárov, ktoré odhaľujú globálnu sieť prepierania peňazí a vyhýbania sa plateniu daní.
Stačí jednoduché internetové vyhľadávanie a nájdete desiatky agentúr ponúkajúcich založenie offshore firmy. Výhody: jednoduchosť, utajenie vlastníkov a skutočnej riadiacej štruktúry, prísne bankové tajomstvo, nulové zdanenie offshore bankových účtov. Bankový a finančný sektor spolu s turistickým ruchom a prístavom tvoria takmer tretinu HDP. Vďaka voľnej legislatíve v inej oblasti môže ďalších 15 percent HDP pochádzať zo sektora online hazardných hier.
Dôvody, pre ktoré premiér Rajoy otvoril iksté pokračovanie britsko-španielskeho sporu o to, komu patrí sedem štvorcových kilometrov, prisúdených Utrechtskou zmluvou (1713) britskej korune, vlastne nie sú dôležité. Netreba zachádzať ani do diskusií o historickom práve na toto územie (koniec koncov, ak by to Madrid myslel vážne, musel by sa zamyslieť nad svojím právom vlastniť enklávy v severnej Afrike).
Svet je posiaty podobnými miništátmi a samosprávnymi územiami ako reliktmi feudalizmu (Andorra, San Maríno, Monako…) a európskej koloniálnej expanzie. Pre hlavných globálnych hráčov mali v minulosti najmä strategickú funkciu, dnes sa viaceré z nich reintegrovali do kapitalistického svetového systému v novej úlohe.
Vďaka voľným až žiadnym pravidlám v tej či onej oblasti slúžia ako základne aktivít zo sivej zóny medzi legálnym a ilegálnym. A niekedy až za ňou. Centrá obchodu s tovarmi pochybného pôvodu či určenia (zbrane, zlato a diamanty, falšované luxusné tovary…), pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daniam, hazard a luxusný turizmus. Domáce a medzinárodné elity profitujú, miestni dostanú zvyšky zo stola. V prípade Gibraltáru dosť štedré na to, aby súhlasili so status quo.