Najnovšie

Bane na radosť

Už je to pomaly desať rokov. Prezentácia na medzinárodnej konferencii v Budapešti sa začala dvoma obrázkami. Na prvom bola hnedá voda v rieke a na brehu prázdne plastové fľaše.

Richard Filčák, prognostik
8.9.2013 22:00
odoberať
Google News
zdieľať

Na druhej fotografii to isté miesto, akurát voda bola čistá a fľaše zmizli. Environmentálny manažér, pôvodom z Anglicka, nám vo farbách nadnárodnej banskej spoločnosti vysvetľoval, že ak rumunská vláda schváli ťažbu zlata v Rosia Montana, príroda tam bude v lepšom stave ako pred ťažbou.

Na námietku z publika, že rieka je hnedá len chvíľu po daždi, kým kyanidy z lúhovania zlata tam zostanú navždy, sa rozhovoril o zázrakoch na počkanie. Tie vraj dokážu nové technológie so starými chemikáliami.

Výkonný riaditeľ firmy pridal z pódia apel na sociálnu strunu. Práca, chlieb a radostné zajtrajšky v tieni odkalísk. Človek by tomu úsmevu hollywodskeho herca aj uveril. Keby neexistovali tony štúdií a vyčíslených nákladov, ktoré po baniach roky platia vlády na rôznych kontinentoch. Zisky zatiaľ v kruhu obiehajú planétu ako palivo globálneho špekulatívneho kapitálu.

Na večernom bankete som sa náhodou ocitol vedľa spomínaného manažéra. Bavili sme sa dobre, až som sa z nejakej profesionálnej deformácie opatrne spýtal, či tomu, čo hovoril, naozaj verí, alebo to robí pre peniaze. Zaujímalo ma, či ho k tomu ženú hypotéky a nové auto, alebo to myslí úprimne a skôr sa tu bavíme o nedostatku chápania súvislostí. Bola to preňho asi posledná kvapka do pohára onoho dlhého dňa, lebo urazene odišiel.

Naivná otázka. Briti sa bežne presídľujú z Londýna na perifériu Európy, pretože ich baví nechať si nadávať od ľudí „zdola“, zaliečať sa miestnym politikom a vyrábať prezentácie s mútnou vodou. Možno však sú takí, čo nachádzajú perličky na dne aj v technickom procese, kde sa tona rudy pomelie na prach a kyanidmi sa z nej vylúhujú, pri troche šťastia, tri gramy zlata. Na jednoduchú obrúčku ich treba asi šesť. To predstavuje dve tony odpadov a toxických kalov.

Keď sa začiatkom tretieho milénia aktivizovala široká koalícia protestujúcich proti plánom v Rosia Montana, zdalo sa, že majú šancu na úspech a zvíťazí dlhodobá perspektíva nad krátkodobými ziskami. V týchto dňoch však projekt dostal zelenú a rumunský parlament rokuje o zákone vo „zvláštnom národnom záujme“. Tí istí politici, ktorí v opozícii projekt kritizovali, ho dnes, keď sú pri kormidle, presadzujú. Premiér Victor Ponta tvrdí, že ako politik musí projekt podporiť, ale ako občan je proti. Pragmatici všetkých krajín, spojte sa!

Keby sa nešťastnému Angličanovi na bankete chcelo rozprávať, tak by hádam povedal, že je len malé koliesko v stroji a ak to nebude robiť on, tak to vezme ktosi iný. Niektorý z členov parlamentu by pridal cynickú vetu, že je to v podstate jedno. Kapitál si aj tak presadí, čo chce, a kto mu stojí v ceste, tak akurát pripomína naivku, čo vlastným telom na diaľnici zastavuje kamión.

V Bukurešti prebiehajú demonštrácie za zastavenie ťažby. Držme im palce. Keď už nie pre našu Kremnicu či Detvu, tak aspoň pre zvyšok viery, že ešte nie je všetko stratené a predané.

diskusia
zdielať
zdielať
odoberať
Google News
mReportér
Zdielajte článok
Ľutujeme
Vážení čitatelia, pod týmto článkom sme neumožnili diskusiu

Obsah článku a skúsenosti s administráciou debát nám dávajú predpoklad, že aj na tomto mieste by pribúdali prevažne príspevky, ktoré by boli v rozpore s pravidlami debaty aj dobrými mravmi.

Ďakujeme za pochopenie a tešíme sa na slušné debaty pod inými článkami.

Najčítanejšie