Nutkavá porucha
Obsedantno-kompulzívnou poruchou trpia ľudia, ktorí majú nutkavé myšlienky alebo nutkavé konanie.
Všetky tie nemenné rituály, ktoré sa musia opakovať do posledného detailu, môžu pohľadom človeka, ktorý nevie, o čo ide, vyzerať komicky. Nič smiešne však na tom nie je. Môžu obsedantno-kompulzívnou poruchou trpieť aj politické strany? Posúďte sami.
Bratislavský samosprávny kraj, ktorému vládne predseda SDKÚ Pavol Frešo, je podľa všetkého kompletne v havarijnom stave. Žiaden iný kraj na Slovensku sa mu v tom nevyrovná. Stredné školy, ktoré kraj spravuje, majú havarijné záchody, umyvárne, strechy i fasády. Všetko v takom hroznom stave, ktorý neznesie odklad (hoci v niektorých prípadoch roky odklad znášal). Inak by došlo k ohrozeniu životov či zdravia občanov.
Všetky tie havárie boli také urgentné, že na župe nebol čas zapodievať sa nejakými byrokratickými taľafatkami s verejným obstarávaním. Na župe sú totiž ľudia činu, ktorí sa nedokážu len tak prizerať cudziemu nešťastiu.
Sú to ľudia činu, ktorí navyše – aké šťastie pre obyvateľov bratislavskej župy – poznajú iných ľudí činu. Tiež takých ako oni, odborníkov s dobrým srdcom. Navyše blízkych. Hlavné je, že prídu a pomôžu. I keby mali preto merať cestu až z Nitry.
Tak sa teda v bratislavskej župe opravuje. A nie iba tak, aby sa odstránila havária. Pekne od podlahy. Ak záchod, tak potom všetky záchody, ak strecha, potom celá. Čuduj sa svete, všetko v sumičkách, ktoré jednorazovo nikdy neprevýšili 200-tisíc eur. Nuž hej, to by sa potom totiž musel niekto predsa len zaoberať tou obstarávacou byrokraciou…
Summa summarum. Do hláv našim zákonodarcom síce nevidíme (občas si tam nevidia zrejme ani oni sami), no asi nebudeme ďaleko od pravdy, keď budeme predpokladať, že pod odstránením havárie, ktoré sa môže objednať priamo bez výberového konania, nemali na mysli kompletnú výmenu vodoinštalácie či nahodenie novej fasády. Tým skôr, ak má aj po odstránení havárie nasledovať výberové obstarávanie, ak si vec žiada ďalšie stavebné alebo rekonštrukčné práce.
Nič proti opravám a rekonštrukčným prácam. Školy si ich isto zaslúžili. Zaslúžili si ich však aj bez toho, aby ich vykonávali stále tie isté firmy a bez súťaže.
V práci ľudí spojených s SDKÚ sa zas a znova opakujú nemenné rituály. Akoby si nemohli pomôcť. Podobné veci poznáme aj v réžii všetkých ostatných politických strán, ktoré kedy na Slovensku dostali či dostanú príležitosť prideľovať zákazky za verejné peniaze. SDKÚ si však takúto prefíkane sa tváriacu „malú domov“ môže dať rovno do emblému – a žiadna iná strana ju nebude môcť žalovať pre ukradnutie duševného vlastníctva.
A aby sme nezabudli, všetko bolo, samozrejme, v medziach zákona. Ako inak, pán Frešo. To len SDKÚ trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou. Aj keď v prípade strany s takou bohatou históriou „malých domov“ je to už skôr havária.