Superveľmoc a banány
"Odstávka" federálnej vlády v Spojených štátoch nemá nič spoločné s ekonomikou a federálnymi financiami. Dokonca nie je primárne ani výsledkom nezhôd medzi vládnymi demokratmi a opozičnými republikánmi, ako sa to v našich končinách zväčša uvádza.
Čudesný obraz svetovej superveľmoci, ktorá musela včera poslať domov státisíce federálnych zamestnancov, pretože ich nemá čím zaplatiť, majú na svedomí samotní republikáni. Či skôr, ako sa to pomaly v americkej tlači a v politických diskusiách udomácňuje, „banánoví republikáni“.
Ešte jeden bonmot sa v tamojších médiách spomína: ten, podľa ktorého definíciou šialenstva je to, keď niekto robí znova a znova to isté v nádeji, že tým docieli iný výsledok. Čo presne sedí na republikánsku väčšinu v Snemovni amerického Kongresu a na jej pokusy zastaviť zdravotnícku reformu prezidenta Baracka Obamu.
Obamovi kritici zľava môžu poukazovať na hromadu jeho sľubov, ktoré nedozreli ani len do štádia príprav. Je jasné, že veci sa ľahšie sľubujú, ako sa uvádzajú do života v džungli washingtonskej politiky a záujmov, ktoré často vôbec nekopírujú liberálno-konzervatívne delenie politického spektra. Jasné je tiež, že biznis má vo Washingtone väčšie slovo, ako je ochotný vopred priznať aj ten najrealistickejší prezidentský kandidát.
O to viac však platí, že keď už prezident niečo z predvolebnej agendy pretlačí, bude to brániť do roztrhania tela. Obama možno nezavrel Guantánamo, zotavovanie ekonomiky z krízy je vari pomalšie, ako si to predstavovali jeho voliči, no jedno sa mu predsa podarilo: zdravotnícka reforma, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby mal každý občan USA základné zdravotné poistenie.
Je absolútne jasné, že demokrati z reformy nepopustia. Jasné to bolo už pred rokom, pred mesiacom, aj v pondelok. A jasné je to dokonca i mnohým veteránom z radov konzervatívnej pravice. Republikáni síce ako celok stoja proti Obamacare, ako sa reforma populárne nazýva, neznamená to však, že medzi nimi nie sú realisti, ktorí vedia, že snahy o jej torpédovanie sú zbytočné, pokiaľ majú vládni demokrati v rukách Senát (a, samozrejme, Biely dom).
Lenže realisti nehrajú v Republikánskej strane prím. Na vzostupe je Tea Party – zoskupenie ultrakonzervatívnych síl, ktoré majú v európskych podmienkach prirovnanie azda iba v niektorých stranách krajnej pravice. Práve kvôli nim líder republikánskej väčšiny v Snemovni John Boehner nemôže popustiť.
Ak by mali republikáni v Snemovni hlasovať o „priebežnom šeku“ na financovanie vlády bez toho, aby naň bol prilepený odklad Obamacare, je dosť možné, že šek by vďaka realistom prešiel. To by však mohol byť Boehnerov koniec – teapartisti by ho zožrali. A tak budú banánoví politici skúšať to isté zas a znova. Aj za cenu, že poškodia ekonomiku, vládu, svojich vlastných voličov. A že Spojené štáty vďaka nim vyzerajú čoraz bizarnejšie. Ako taká banánová superveľmoc.