Splnomocnencov rok
Pri presadzovaní systémových zmien vo vzťahu k rómskym komunitám sa úrad splnomocnenca vlády dosť preceňuje.
Splnomocnenec nemá personálne ani odborné kapacity na to, aby sa mohol venovať takým zložitým témam, akými sú napríklad redukcia špeciálnych škôl a preraďovanie žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím do základných škôl.
Iste, je sympatické, ak Peter Pollák podmieňuje svoje zotrvanie vo funkcii nevyhnutnosťou preradiť žiakov špeciálnych škôl do bežného prúdu vzdelávania, teraz to však nestačí. Nehovoriac o tom, že ministerstvo školstva už odmietlo Pollákov návrh, aby deťom za porušovanie školského poriadku a za ich nepravidelnú dochádzku odobrali príspevok na dochádzku – 17,20 eura mesačne.
Málokto si napokon všimol, že Pollákov legislatívny zámer „vykopával otvorené dvere“. Pretože podľa domácej legislatívy od roku 2003 platí, že obce sa namiesto rodičov môžu stať osobitnými príjemcami sociálnych dávok, ak si rodičia voči deťom opakovane neplnia povinnosti.
V politike existujú situácie, v ktorých sa kompromisy zásadne nerobia. Najmä ak ide o hodnotovú politiku a o ochotu zastať sa slabšieho. Zdá sa, že funkcie poslanca a vládneho splnomocnenca Polláka oslepili natoľko, že nie je ochotný verejne vyjadriť ani svoj principiálny postoj k policajnému zásahu v osade pri Moldave nad Bodvou.
Polláka nepresvedčila ani správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej, ktorá poukázala na nezákonný postup polície. Hoci sa splnomocnenec ustavične bráni kritike mimovládnych organizácií a posiela ich pracovať do terénu, o brutalite policajtov ho napokon nepresvedčili ani sami terénni pracovníci, ktorí v osade na východnom Slovensku pracujú.
Také čosi pred ním neurobil ani jeden splnomocnenec, hoci každý z nich zastával „len“ funkciu vyššieho úradníka. Na ilustráciu pripomeňme marec 2009, keď vtedajšia splnomocnenkyňa vlády pre rómske komunity Anina Botošová verejne odsúdila šikanovanie rómskych detí košickými policajtmi. Aj v tom čase zastával funkciu ministra vnútra Robert Kaliňák a úrad splnomocnenca spadal do kompetencie Smeru.
Pollákova angažovanosť vychádza z dokumentu, ktorý nesie názov Rómska reforma – Správna cesta. Ani po roku v ňom niet čo hodnotiť. Na začiatku dokument predložil na pripomienkovanie mimovládnym organizáciám, no neakceptoval ani jednu zo stoviek odborných pripomienok.
Rómska reforma je dodnes pôvodným autorským „dielom“ či skôr politickým manifestom Petra Polláka, ktorým chcel pri svojom nástupe na úrad vlády nahradiť oficiálnu Stratégiu pre integráciu Rómov do roku 2020. Ide pritom o stratégiu, na ktorej sa podieľali mnohí odborníci, rómske a nerómske mimovládne organizácie, ako aj štátne a verejné inštitúcie. Od samotnej filozofie až po konkrétne opatrenia stratégia predstavuje množstvo práce, času a odborných kompromisov. V roku 2012 ju schválila slovenská vláda a Európska únia ju vyhodnotila za jednu z najlepších spomedzi ostatných krajín. Preto jedinou správnou cestou je, aby si súčasný splnomocnenec stratégiu po roku konečne osvojil a začal ju plniť.
Summa summarum, Peter Pollák po roku vo funkcii splnomocnenca nepresadil nič. V úvode síce prišiel s ponukou na veľké systémové zmeny, na ktoré však nemá odborný a zdá sa, že ani politický dosah. Dá sa predpokladať, že po odpočte Pollákovej „reformy“ jeho mediálna prezentácia a slovník kolektívnej viny voči Rómom budú naďalej kopírovať názory protirómsky naladenej časti spoločnosti. Žiaľ, to mnohým ešte nejaký čas postačí.