Výzva na integráciu
Po tom, čo ruského mladíka údajne zabil prisťahovalec, moskovské sídlisko Západné Biriuľovo sa na päť dní stalo dejiskom násilných zrážok.
Na prvý pohľad by sa zdalo, že Moskva nasleduje také metropoly ako Paríž, Londýn alebo Štokholm, kde napätie medzi mimoeurópskymi imigrantmi a väčšinovou spoločnosťou vyústilo do násilných zrážok.
Na rozdiel od iných európskych hlavných miest však proti štátnej moci nevystúpili imigranti, ale väčšinové obyvateľstvo. Jeho nespokojnosť podporil aj moskovský patriarchát ruskej pravoslávnej cirkvi. Terčom útokov sa stali trhoviská, ovládnuté klanmi z Kaukazu a Strednej Ázie. Tie zároveň v Rusku považujú za centrá organizovaného zločinu a drobnej kriminality.
Obyvatelia sídliska vzali spravodlivosť do vlastných rúk, lebo stratili vieru v to, že vinníci budú potrestaní. Podľa oficiálnych štatistík sa práve imigranti z Kaukazu a zo Strednej Ázie významnou mierou podieľajú na násilnej kriminalite. Nespokojnosť Moskovčanov, ktorú účinne využívajú vodcovia extrémnej pravice, teda primárne smerovala proti polícii, štátnej moci a všadeprítomnej korupcii.
Hoci polícia ako páchateľa identifikovala prisťahovalca z Azerbajdžanu, prvotný hnev demonštrantov sa sústredil na imigrantov z Čečenska a Dagestanu. V ich prípade však ide o ruských štátnych občanov. Biriuľovo nebolo prvým dejiskom podobných lokálnych nepokojov. V júli 2013 v meste Pugačevo v Saratovskej oblasti po zabití miestneho mladíka v pouličnej bitke obyvatelia ruskej a tatárskej národnosti žiadali vysťahovať Čečencov. V tom istom mesiaci sa konali demonštrácie proti „etnickej kriminalite“ v Petrohrade, kde lídri krajnej pravice žiadali vrátiť imigrantov do „historickej vlasti“.
Ak v minulosti pravicoví extrémisti napádali prisťahovalcov, v súčasnosti sa stavajú na obranu občanov znepokojených kriminalitou. Vystupujú ako ochrancovia verejného poriadku, ale kritizujú ak prezidenta Vladimira Putina a praktiky štátnej moci. Ich popularita preto rastie. Posledné prezidentské voľby ukázali, že Putin má najsilnejšiu podporu práve na Severnom Kaukaze a v iných etnických perifériách krajiny.
Na rozdiel od prodemokratických demonštrácií k akciám krajnej pravice polícia pristupovala benevolentnejšie. Čím viac však extrémisti oslovujú „mlčiacu väčšinu“, tým viac si trúfajú vystupovať aj proti štátnej moci. Ich rétorika je nákazlivá, proti dotáciám pre Severný Kaukaz vystupoval aj opozičný kandidát na primátora Moskvy Alexej Navaľnyj, oslovujúci o. i. aj liberálnych voličov.
Príklad Pugačeva ukazuje, že islam nie je zásadnou deliacou čiarou. Je ňou skôr spôsob života, ktorým sa imigranti líšia nielen od Rusov, ale napr. aj od moslimských Tatárov. Hoci po zlyhaní čečenskej štátnosti je separatizmus na Severnom Kaukaze slabý, príslušníci tamojších etník zostávajú fakticky slabo zintegrovanými cudzincami na území vlastného štátu.
Podľa Analytického centra Jurija Levadu by dve tretiny obyvateľov Ruska privítali obmedzenie vnútroštátnych migrácií. To by však znamenalo vytvorenie dvoch kategórií občianstva a prehĺbilo izoláciu Severného Kaukazu, ktorý sa už teraz označuje za „vnútorné zahraničie“. Ešte viac respondentov požaduje zavedenie vízovej povinnosti pre cudzincov z bývalých republík ZSSR, čo spochybňuje aj samotnú ideu integračného projektu Eurázijského zväzu.
Už v súčasnosti v Rusku žije 11 až 12 miliónov nelegálnych imigrantov z krajín bývalého ZSSR, z toho približne milión v Moskve. Vývoj nálad v ruskej spoločnosti naznačuje, že alternatívu súčasnému Putinovmu režimu predstavujú skôr radikálni nacionalisti než stúpenci prozápadnej liberálnej modernizácie.