Školská bieda
Kým v iných krajinách stavajú cyklotróny, vypúšťajú rakety do vesmíru a vôbec sa venujú podobným nezmyslom, experimenty na Slovensku sú oveľa odvážnejšej povahy.
Napríklad na úzkoprsosť európskych štátov, o všetkých okolitých či rovno susedných už ani nehovoriac, ktorá sa prejavuje vo vzťahu k tamojším učiteľom, sa už veru vôbec nedá ani pozerať. Lebo každému slušnému človeku sa z toho obracia žalúdok. Učiteľov tam totiž normálne platia!
Len ťažko sa o tom hovorí. Viem, že rozumnejší ľudia mi to ani neuveria. Učitelia si tam na drahých autách jazdia, za manželky majú iba také fifleny, deti sú akoby z dobre situovaných rodín, ba dokonca aj tamojšie svokry sa na tamojších učiteľov a učiteľky vraj vcelku priateľsky usmievajú. Slovenský experiment však ukazuje, že už je týmto západniarskym huncútstvam koniec.
Predstavme si situáciu, že by každý obchodník bol povinný uvoľniť finančné prostriedky svojim zákazníkom, ktorí by si za ne potom v jeho predajni nakúpili, teda peniaze by vlastne „zostali“ v obchode. Myslím, že by sa obrat v každom nesmierne zvýšil a vôbec by nebol problém s prebytkovým tovarom, so skladovaním zásob. Peniaze by vlastne aj takto išli v podstate do obchodu a trúfam si povedať, že spokojnejších zákazníkov by sme iba veľmi ťažko našli.
Námietka, že by to asi nefungovalo, nie je vôbec akceptovateľná. Posledný experiment ministerstva školstva to dokazuje. Aby riešilo finančné problémy, zobralo (a tým vlastne aj celá vláda) v rozpočte dvadsať miliónov vysokým školám. Tie vraj „dostanú“ učitelia na základných a stredných školách. No nie je to úžasné?
Niekto by síce mohol tvrdiť, že vysoké školy sú vlastne spolutvorcami základných a stredných škôl, lebo im vychovávajú učiteľov, ale čo už. Keď ich toľko narobili, nech ich aj trochu platia! Veď koľko sa tým získa! Pritom sa už pred pár mesiacmi takto „zobralo“ 20 percent Slovenskej akadémii vied. Nuž neviem, či iba 20 percent, ktoré znamenajú, že v princípe má každý piaty vedec svoje vedecké problémy už za sebou. To je tiež chvályhodné. Vedecké problémy bývajú také najťažšie. A ak ich nemajú vedci, potom ich nemá ani spoločnosť. Bude sa nám aspoň ľahšie dýchať.
Ale v dennej tlači sa dá predsa dočítať: „Výdavky na vedu zo štátneho tak klesajú aj pre nižší podiel peňazí na spolufinancovaní projektov.“ To je taká nenápadná pripomienka, že ak nedáme na vedu svoju malú čiastku, potom tú väčšiu z Európskej únie tiež nikto u nás nedostane. No možno som to iba nepochopil.
Všetci spoluobčania sú nadšení, že konečne máme v našej spoločnosti ministerstvo, na ktoré sa môžeme vždy iba spoľahnúť. Hnusných docentov a profesorov samo obabre ešte predtým, ako ich definitívne zruší, vedcov v akadémii tiež privedie k disciplíne a ostatnému bohabojnému ľudu dodá štadióny.
Albert Einstein svojho času povedal: „Len dve veci sú nekonečné. Vesmír a ľudská hlúposť. Pri tej prvej si však nie som taký istý.“ A my sa môžeme iba spýtať kozmonautov, či nie je na Zemi miesto, kde je to už aj vidno.