Na čistom stole
Matica má po nočnom schôdzovaní staronového predsedu. Hoci sa rokovalo za zatvorenými dverami, dalo sa počuť, že bolo mimoriadne búrlivo.
Na otvorení valného zhromaždenia tejto „celonárodnej, nestraníckej a nadkonfesionálnej“ organizácie sa modlil s delegátmi katolícky arcibiskup Ján Sokol. Žeby boli zvedaví na jeho skúsenosti, ako čeliť podozreniam z finančných manipulácií?
Sotva. Z mediálnych vystúpení protikandidátov Mariána Tkáča pred zasadaním vyplývalo, že „samozmiznutie“ vyše 23 miliónov korún z Národného pokladu nebolo hlavnou témou polemík. Tkáčovi vyčítali všeličo možné i nemožné, akurát nie to, že sa nepokročilo v objasnení bašovania jeho predchodcu Jozefa Markuša.
Iste, radi by vrátili svojej ustanovizni dobré meno. Ale ako to urobiť, keď si nevedia pozametať pred vlastným prahom? Tkáč síce podal niekoľko trestných oznámení, celá záležitosť sa však tri roky nepohla dopredu. Akurát v tom, že povymieňal funkcionárov, ktorí sa dvadsať rokov blahosklonne prizerali na prapodivné kšefty, za čo ho teraz najviac kritizujú.
Ľudí, čo prispeli na Národný poklad, no aj tých, ktorým nie je ľahostajné, že ich dane putujú do takej inštitúcie, však nezaujímajú vnútorné žabomyšie vojny. Ak si súčasné vedenie nevyčistí stôl a nenájde pre Maticu nové, užitočné miesto v spoločnosti, tak sa veľmi rýchlo spýtajú už aj tí, ktorí si vážia jej tradície, čo tu vlastne ešte v 21. storočí robí.