Americká diagnóza
Bezpečnosť občanov a ich právo na súkromie budú stáť vždy navzájom proti sebe.
Úlohou štátu je preto nájsť rozumnú rovnováhu medzi oboma pólmi. Je to iste nesmierne ťažké, lebo v okamihu, keď sa prekročí hranica, tak aj metódy demokratického režimu môžu skĺznuť k praktikám policajného štátu.
Spojené štáty túto hranicu prekročili. Spravodajské služby USA povýšili špicľovanie spojencov na bežnú pracovnú metódu a odpočúvajú všetkých bez rozdielu. V bežnom živote je chorobné zhromažďovanie predmetov považované za diagnózu. Sledovanie 60 miliónov hovorov v 46-miliónovom Španielsku, a to v priebehu jediného mesiaca, sa inak ako obsesiou nazvať nedá, lebo aj keď žijeme v ére supervýkonných počítačov, vyhodnotiť spoľahlivo také množstvo údajov je priam nemožné.
Zo svojej závislosti sa však Amerika bude musieť vyliečiť čím skôr, lebo takto škodí sama sebe. Transatlantické strategické partnerstvo dostalo síce vážne trhliny, ale stále sa neotriasa v základoch (čo by sa asi dialo, keby niečo obdobné urobila Čína alebo Rusko!?). Nikto však už Spojeným štátom nebude veriť, že to myslia úprimne. Špicľovanie spojencov totiž nemá nič spoločné s bojom proti terorizmu.