Víťazova samovzražda
V sobotu sa mohli českí sociálni demokrati utešovať, že hoci dosiahli vo voľbách najhorší výsledok za posledných dvadsať rokov, ten im ešte stále stačil na nominálne víťazstvo.
Navyše v atmosfére všeobecného znechutenia z parlamentnej politiky sa ČSSD podarilo skončiť najlepšie zo všetkých štandardných strán.
Už na druhý deň, v nedeľu, začala táto strana páchať samovraždu v priamom prenose. Snaha odstreliť lídra víťaznej strany tesne predtým, ako mohol začať rozhovory o zostavení vlády, môže mať ďalekosiahle následky pre celú Českú republiku. Je možné, že prezident Miloš Zeman, o ktorom nikto nepochybuje ako o iniciátorovi pokusu odstaviť Bohuslava Sobotku a prevziať ČSSD jej „hradným krídlom“, takto odštartoval zánik celej scény v podobe, v akej sa formovala posledné dekády. Či k lepšiemu, je otázka, na ktorú dosiaľ nikto nenašiel pozitívnu odpoveď.
Sobotka, ktorého predsedníctvo strany v nedeľu vyradilo z rokovacieho tímu, oznámil, že povedie svoje vlastné, separátne rozhovory o zostavení nového kabinetu. Na stretnutí sa vraj už dohodol s lídrom ANO Andrejom Babišom a plánuje aj stretnutie s predsedom KDU-ČSL Pavlom Bělobrádkom.
Rozprávať sa dá kedykoľvek o čomkoľvek. Lenže vo chvíli, keď za jednu a tú istú stranu začnú rokovať dve separátne, navyše otvorene znepriatelené frakcie, môže byť hodnota takých rozhovorov len iluzórna. V parlamente sa môžu viesť vznešené reči. Čo nakoniec vždy rozhoduje, sú prosté počty.
Za koho z tých päťdesiatich poslancov, ktoré ČSSD vo voľbách získala, bude hovoriť predseda Sobotka? A za koho podpredseda Michal Hašek? Alebo chce mať ČSSD vo vláde aj dvoch premiérov a zdvojených ministrov?
Sociálni demokrati sú v rozklade a len sotva sa možno domnievať, že ho za nich vyrieši Babiš. Prečo by to robil? Jednak má teoreticky aj sám v zálohe iné riešenie: vládu s KDU-ČSL, ktorá by vládla s hlasmi ODS a TOP09 (nič iné by im nezostávalo). Predovšetkým však dobre vie, že ak samovražda ČSSD vyvolá ďalšie voľby, musel by niečo naozaj kardinálne pokaziť, aby sa po nich nestal premiérom. A možno aj bez potreby partnerov.
Víťazstvo Babiša a jeho ANO je jedna vec. Druhá vec je, čo sa stane, ak českí voliči v návale oprávneného hnevu po tom, čo „spláchli“ štandardnú pravicu, v ďalších voľbách spláchnu spolu s ČSSD aj celú politiku založenú na tradičných ideových vzorcoch, takpovediac en bloc. Líder hnutia Úsvit, bezškrupulózny populista Tomio Okamura, ktorý v honbe za hlasmi neváha načrieť aj do xenofóbnych a rasistických vôd, ešte zďaleka nie je to najhoršie, čo by sa mohlo v českom parlamente objaviť.
Pomsta Miloša Zemana niekdajším spolustraníkom za to, že ho nepodporili pri jeho prvom pokuse stať sa prezidentom pred desiatimi rokmi, by sa mohla ľahko stať iracionálnou pomstou celej českej politike. Plánovaná samovražda jednej strany by sa tak stala predzvesťou takej búrky u susedov, ktorú si nebudeme môcť dovoliť ignorovať ani my.