Hra s ohňom extrémizmu
Po pomerne úspešnom výsledku pravicového extrémistu v prvom kole regionálnych volieb v Banskobystrickom kraji sa s reakciami roztrhlo vrece.
Záver, podľa ktorého viacerí ľudia podporujú tohto antirómskeho dobrodruha preto, lebo štandardná politická scéna zanedbáva tento problém, je v princípe nesprávny. V prvom rade sa treba pozrieť, ako sa vo verejnej diskusii sociálne otázky krútia iba okolo Rómov a tým ich politicky zneužívajú. Róm, či rómska otázka fungujú ako idiomatické kódy sýtené stereotypnými, vágnymi predstavami o tomto etniku. Hovorí sa o jeho tzv. predmodernej kultúre a násilnom správaní, o tom, ako svojím reprodukčným správaním ohrozuje Slovensko a zneužíva sociálny systém.
Takéto predstavy vytvárajú nielen rozličné verejne známe osobnosti, napríklad politici, ale aj najvplyvnejšie médiá, ktoré uverejňujú starostlivo vybrané informácie z čiernej kroniky a vysielajú predpojaté reportáže. „Rómsky problém“ sa tak rámcuje ako bezpečnostný. Vyvoláva sa obraz akéhosi abstraktného, zredukovaného, a preto nereálneho sveta, v ktorom neexistuje sociálno-ekonomický rozmer každodenného života, nezamestnanosť a chudoba.
Práve preto možno svojrázny jazykový výraz – idióm „Rómovia“ skvele využívať a zneužívať vo verejnej diskusii i v politickom boji. Dajú sa ním prezentovať určité postoje bez toho, že by sa museli logicky vysvetľovať. No kľúčová otázka pri analýze volebného správania je, nakoľko takýto idiomatický kód naráža na vlastnú skúsenosť ľudí tak, aby ich motivoval voliť určitým spôsobom.
Za najväčší problém už dlhodobo v prieskumoch verejnej mienky obyvatelia Slovenska považujú nezamestnanosť, nie Rómov. Pravicový radikál získal veľa hlasov v obciach bez prítomnosti rómskych osád. Volili ho teda v prvom rade preto, že ponúka akési riešenie tzv. rómskeho problému, a preto, že hlavný prúd politikov tento problém nerieši?
Mnohí zaňho hlasovali preto, lebo sú frustrovaní z neistoty, nezamestnanosti a neutešenej ekonomickej situácie svojich domácností. „Rómovia“ je kód, ktorý nenosí v sebe podstatný obsah, je prázdny, no dobre funguje práve preto, že rozozvučí v dôsledku mediálno-politického vymývania mozgov všeobecne zaužívané predstavy a predsudky. Stačí ho použiť a už netreba vysvetľovať kto, ako a prečo je zodpovedný, napríklad za vysokú nezamestnanosť.
S kódom „Rómovia“ operujú aj štandardné politické strany. Keď sa vyskytnú vnútropolitické problémy, tak sa bezodkladne diskusia zvrtne na toto etnikum. Takýto trik je užitočný pri prijímaní reštriktívnych opatrení, ktoré majú univerzálne dôsledky. V úsilí legitimizovať nepopulárne opatrenia treba ich zamaskovať s využitím idiómu „Rómovia“. Príkladom môže byť prijímanie tzv. novej sociálnej politiky v roku 2004, ale aj aktuálne sprísňovanie podmienok na pomoc v hmotnej núdzi povinnosťou „odpracovať si dávku“. Debata o príjemcoch tejto dávky sa od počiatku zužovala na jednu národnostnú menšinu, akoby sa toto opatrenie zacieľovalo iba na Rómov.
V tomto zmysle fenomén Kotleba nie je až taký vzdialený politickému manipulovaniu, ktoré bežne, hoci v menších dávkach, uplatňujú kľúčové politické strany. Ale aplikovanie kódu „Rómovia“, ktoré dlhodobo pre podporu svojich programov využívajú, je hra s ohňom. Obdobie sociálnej a ekonomickej nestability, ktoré najmä ľudia v regiónoch zažívajú, je živnou pôdou pre radikálne riešenia. Pri absencii skutočne ľavicovej alternatívy zostáva jediným aktérom antisystémovej mobilizácie fašistická pravica. Ako nám hovoria dejiny, etnické menšiny ako obraz nepriateľa sú pre ňu vždy živnou pôdou.
Za výsledok prvého kola volieb banskobystrického župana zodpovedá celé politické spektrum tzv. štandardných strán. Neoliberálny rámec, v ktorom fungujú, keď sú pri moci, ovplyvňuje prijímanie opatrení zhoršujúcich životné podmienky väčšiny občanov. Vláda akejkoľvek politickej farby práve v dôsledku štrukturálnych mantinelov, ktoré prináša ekonomický neoliberalizmus, nie je schopná podniknúť reálne kroky na zlepšenie životných podmienok chudobných ale ani strednej triedy.