Hnev Bulharov
Sobotňajšie niekoľkotisícové protesty za aj proti vláde v dvoch najväčších bulharských mestách v Sofii a Plovdive potvrdili čoraz väčšiu názorovú roztrieštenosť spoločnosti.
V jednej z najchudobnejšších krajín EÚ, v ktorej 400-eurová priemerná mzda je najnižšou v rámci „dvadsaťosmičky“.
Päť mesiacov po mimoriadnych voľbách zmieta Bulharskom hlboká politická kríza. Už necelých šesť týždňov po vymenovaní technokratickej vlády sa v júni ocitol v blokáde nielen parlament, ale aj ministerstvo vnútra. Niekoľko týždňov demonštrujú aj univerzitní študenti. Do očí bijúca všadeprítomná korupcia sa totiž nevyhla ani novému kabinetu Plamena Orešarského. Sám premiér čelí podozreniu z „nadštandardných“ vzťahov s predstaviteľmi biznisu.
Bulhari, ktorých krajina sa stala členom EÚ v roku 2007, žiadajú od vlády efektívne kroky, ktoré by znamenali zlepšenie ich životnej úrovne. Rovnako ako v prípade väčšiny občanov nových členských štátov únie, očakávali totiž po vstupe do EÚ, že práve v tomto sa ich situácia zmení k lepšiemu. Nasledovalo však rozčarovanie, ktoré je dnes živnou pôdou pre mnohých politikov.
Napríklad pre Bojka Borisova, dnes opozičného šéfa strany GERB, ktorý ako niekdajší osobný strážca dlhoročného komunistického lídra Todora Živkova „zavčasu vnútorne prehodnotil“ svoje konanie, aby sa v súčasnosti stal najväčším pravicovým kritikom bulharských socialistov, ktorí kontrolujú technokratickú vládu. Zneužíva pritom aj už tradične revolučne naladenú mládež.
Snahou dostať sa po štyroch rokoch v kresle premiéra opäť na politický piedestál však iba čoraz viac vráža klin medzi právom nespokojných Bulharov volajúcich po takých potrebných reformách.