Eskalácia protestov
Už od 21. novembra prebieha na Ukrajine vlna demonštrácií, ktoré sa postupne zmenili na najmasovejšie protesty od oranžovej revolúcie pred deviatimi rokmi.
Ich spúšťačom bolo odloženie podpisu dlho pripravovanej asociačnej dohody s Európskou úniou, vďaka ktorej mala Ukrajina vstúpiť do zóny voľného obchodu. Rusko však na ňu tlačí, aby sa začlenila do ich colnej únie s Bieloruskom a Kazachstanom. Počas tohto roka obmedzilo dovoz viacerých ukrajinských výrobkov. Poradca Vladimira Putina Sergej Glazjev v septembri dokonca vyhlásil, že uzavretím asociačnej dohody by Ukrajina spáchala samovraždu.
Pre tieto tlaky a najmä pre obavy z „definitívneho“ rozhodnutia o geopolitickej orientácii krajiny vláda v Kyjeve odložila podpis dohody, čo ihneď vyvolalo zamietavú reakciu obyvateľstva. Napokon prezident Viktor Janukovyč zmluvu na vrcholnom stretnutí vo Vilniuse nepodpísal, rovnako ako kompromisný dokument, ktorý mal stanoviť ďalší postup. Napriek tomu summit Východného partnerstva nebol obrovským fiaskom, tento dojem vznikol hlavne pre nesplnené veľké očakávania. Asociačné dohody s Moldavskom a Gruzínskom sa parafovali a EÚ zostala naďalej otvorená podpisu v momente, keď s ním bude Ukrajina súhlasiť.
Kritická chvíľa nadišla až po summite, keď v noci zo soboty na nedeľu polícia na centrálnom kyjevskom námestí, Námestí nezávislosti tvrdo rozohnala „euromajdan“, zhromaždenie na podporu proeurópskeho smerovania krajiny. Tento moment dosiaľ zahaľuje tajomstvo. Na ďalší deň, na ktorý pripadalo výročie referenda o nezávislosti z roku 1991, dopredu zvolali ďalšiu demonštráciu a bolo teda zjavné, že policajný útok na demonštrantov situáciu ešte vyostrí. Kto a prečo vydal tento rozkaz? Podľa oficiálnej verzie išlo o iniciatívu náčelníka kyjevskej milície, ktorý na druhý deň odstúpil. To však vzhľadom na jeho relatívne nízku funkciu a malé právomoci vzbudzuje značné pochybnosti.
Rovnako môžeme vylúčiť variant, že rozkaz vydal sám Janukovyč, čo by si vyžadovalo značné podcenenie nálad demonštrantov. Ide teda o zámer nejakej vnútornej opozície vo vládnej Strane regiónov zdiskreditovať prezidenta tak, aby nebol v januári 2015 znovu zvolený? Podpis asociačnej dohody totiž dlhodobo aspoň verbálne podporovala aj Strana regiónov a podnikateľská elita. Pre mnohých môže byť tiež problémom Janukovyčovo budovanie vlastnej mocenskej skupiny tzv. simji (rodiny). Kým sa však neobjavia ďalšie informácie, dá sa o týchto veciach len špekulovať.
Medzitým pre udalosti zo sobotňajšej noci pôvodne študentský charakter protestov (ako výstižne poznamenal ľvovský historik Jaroslav Hrycak, podobný skôr tohtoročným protestom v Istanbule ako oranžovej revolúcii) získal masovejšiu podporu.
K ďalším zásadným dôsledkom víkendových demonštrácií možno zaradiť isté štiepenie Strany regiónov, ktorá až donedávna pôsobila veľmi stabilne a jednotne, no po zásahu polície z jej parlamentného klubu vystúpili už štyria poslanci.
Až nasledujúce dni ukážu, či protesty budú kulminovať, či dosiahnu svoje ciele, alebo postupne vyznejú do stratena. Záleží na tom, ako celú situáciu využijú opozičné strany a ako bude postupovať zatiaľ pomerne pasívny Janukovyč. Jedno je však už teraz takmer isté. Ak bol pred vilniuským summitom vstup Ukrajiny do colnej únie s Ruskom veľmi nepravdepodobný, dnes je vzhľadom na silu proeurópskych demonštrácií v zásade vylúčený.