Na správnej strane
V Johannesburgu dnes ukazuje kamerám svoje tváre panteón globálnych politických celebrít. Kto z nich by ignoroval príležitosť vojsť do obrazových dejín doby v kontexte s menom Nelsona Mandelu?
Aby však mohli politici ukázať, že stoja na tej správnej strane histórie, musí sa občas najprv zakryť, že s tou správnou stranou histórie to nebolo vždy také jednoznačné.
Smrť a pohreb obvykle všetko zjednodušujú. Nebožtíci nezvyknú vstávať z truhly a fackať pred zhromaždenými falošné plačky. Prípad Mandelu je ešte jednoduchší, keďže on nezvykol nikoho fackať ani za svojho života. To však zasa neznamená, že to bol prostáčik, ktorý odpúšťa všetko všetkým.
Odpúšťať môžeme len hriechy, ktoré niekto spáchal na nás samotných. Nikto nemôže odpúšťať hriechy za iných. Na druhej strane, nikdy nie je na škodu, keď sa ospravedlníme aj za to, čo sme síce nespáchali my sami, zato však tí, ku ktorým sa hlásime. Vedia to aj všetci tí politici, ktorí sa usilujú tváriť ako tí, ktorým už bolo odpustené?
Vo Veľkej Británii sa napríklad viedla debata o tom, ako by sa mal tváriť toryovský premiér David Cameron. Na jednej strane sa tvrdilo, že Cameron čoby mladý thatcherovec vraj kedysi v súlade s ikonou Železnej lady podporoval apartheid. Na druhej strane sa pripomínalo, že Cameron patril vždy medzi umiernených konzervatívcov. Obe strany však viac-menej súhlasia, že by nemal opomínať, že je predstaviteľom politického prúdu, ktorý nebol vždy na tej správnej strane.
V Izraeli riešia zasa premiérovo rozhodnutie nejsť do Johannesburgu preto, lebo by to bolo príliš nákladné. No veď hej. Benjamin Netanjahu momentálne rieši státisíce, ktoré vypumpoval z verejných peňazí na údržbu svojich troch rezidencií. Bibi, čeliaci ostrej kritike, sa preto rozhodol začať šetriť hneď a zaraz. Na Mandelovi. Za Izrael sa zrejme zúčastní prezident Šimon Peres.
Historka s Netanjahuovou úspornosťou je zaujímavá preto, lebo škandál s jeho neúspornosťou je pravdivý. Predstaviteľ izraelskej pravice, ktorá s apartheidom tiež nemala problém a ktorú nenadchýnali ani Mandelove názory na otázku Palestíny, tak má hodnovernú výhovorku.
V Iráne konzervatívne kruhy odrádzajú prezidenta Hasana Ruháního od cesty do Afriky: veď čo ak sa tam stretne zoči-voči s Veľkým Satanom? Veľký Satan, alias Barack Obama, to nerieši. Vie, že je Veľkým Satanom nielen pre konzervatívne kruhy v Iráne, ale aj pre ultrakonzervatívne kruhy doma v Spojených štátoch. No a ťažko čo i len pomyslieť, čo by tam nastalo, ak by sa nebodaj v Johannesburgu čo i len zdvorilo pozdravil s Veľkým Satanom z Iránu…
Je politika kráľovstvom krivých zrkadiel? Možno. Sú však pokrytci, ktorí chcú byť aspoň dodatočne videní na správnej strane, horší ako tí, ktorí chcú za každú cenu zostať konzistentní vo svojom ignorantstve? Odpoveď nesúvisí len s Mandelom a s tým, či vám dnes niekto tvrdí, že vždy vedel, že to bol svätec, alebo naopak, že to bol terorista. Táto odpoveď napovie veľa o politike ako takej.