A bude ešte horšie
Uprostred kritických komentárov výsledkov zisťovania PISA 2012 sa vyníma niekoľko pozitívnych.
Súkromné školy sa nahlas tešia z výrazne lepších výsledkov. Ich žiaci svojich rovesníkov zo štátnych škôl predbehli vo všetkých testovaných oblastiach. Predstaviteľka Asociácie súkromných škôl to pripisuje motivovanejším učiteľom a lepším pedagogickým metódam.
Podnetné učebné postupy a pedagogické zanietenie učiteľov súkromným školám nik neberie. Mnohé z ich štandardov (príťažlivejšie platy učiteľov, menší počet žiakov v triedach a povzbudzovanie detí k tvorivosti) by azda každý rád dožičil aj verejnému školstvu. Teda ak by to nič nestálo. Od súkromných zariadení sa však nedá prevziať sociálno-ekonomické zázemie ich žiakov. Jeho odlišnosť od postavenia a možností priemerných slovenských rodín je markantná. Školné takmer vylučuje, aby sa medzi nimi objavili deti nezamestnaných rodičov, deti vyrastajúce v bytoch odpojených od elektriny či v obydliach, kde sa v jednej miestnosti tlačí aj desať ľudí.
Nožnice medzi predpokladanou a reálnou prípravou detí na školu sú vo verejnom školstve a zvlášť v niektorých regiónoch roztvorené na kritický stupeň. Vplyv sociálneho zázemia žiaka na jeho školskú úspešnosť je u nás jeden z najsilnejších. Politické elity však na tento fakt doteraz odpovedali najmä výčitkami a sankciami voči „málo motivovaným a nezodpovedným“ rodičom. Hlavnú zodpovednosť za slabé výsledky v testovaní PISA 2012 však nesie neprispôsobenie školského vzdelávania potrebám detí, ktoré vyrastajú v chudobných pomeroch, a hrubá politická i verejná ľahostajnosť k ich životným podmienkam.
Minister Dušan Čaplovič má pravdu. Bude horšie. Podľa štatistiky v školskom roku 2003/2004 prvú triedu muselo opakovať 10 percent žiakov Košického kraja. Vlani to už bolo 15 percent! Štatistiky o počtoch a podieloch prepadávajúcich prvákov by mali byť mementom, že ich sotva možno zaujať pre rôzne abstraktné úlohy, ktoré riešia v škole, ak sú vyučovaní v jazyku, ktorému nerozumejú, a ich pozornosť rušia mokré ponožky či škŕkanie v bruchu.
Zistenie PISA 2012, že viac ako 28 percent žiakov nemá najzákladnejšie čitateľské zručnosti, iste zaráža. No koľkí z doterajších ministrov vedeli, že v nejednej základnej škole na východnom Slovensku nedovolia deťom z rodín odkázaných na dávky nosiť domov učebnice? Učitelia to zakazujú zo snahy chrániť školský majetok. Deje sa to s tichým súhlasom ministerstva? No ako si žiak môže precvičovať čítanie bez učebnice? Alebo učitelia takého žiaka, zvlášť ak má tmavšiu farbu pleti, môžu odpísať a sami seba presvedčiť, že o vzdelanie nemá záujem?
Moralizátorskými rečami a finančnými sankciami deťom nezasvietime nad stolom, kde si robia úlohy. Vďaka facke od PISA sa nám hádam rozsvieti aspoň v hlavách. A pochopíme, že rodičov, ktorí sa dennodenne trápia, čo dať do hrnca a čím zakúriť, neprerobíme na rodičov strednej triedy. Na tých rodičov, ktorí vďaka finančným prostriedkom či osobnému nasadeniu precvičia a doženú s deťmi látku, ktorú mali prebrať v škole. A so zaťatými zubami zaplátajú trhliny, ktoré školstvu spôsobuje nedbalá a alibistická verejná politika.