Sklenený zvon
Zaoberať sa jedným šlabikárom v situácii, keď na školách chýba viacero učebníc a slovenskí žiaci úplne pohoreli v čitateľskej gramotnosti, je absurdné. Žiaľ, je to súčasť kultúrno-etického konfliktu, ktorý u nás prebieha už od Nežnej revolúcie.
Poniektorí akoby sa stále nedokázali zmieriť s tým, že keď jedna ideológia padla, nemusí ju vystriedať iná, len s opačným znamienkom.
Možno to poznáte: keď si malé deti zakryjú oči, myslia si, že ich nevidno. Katolícke úderky bojujúce proti Hupsovmu šlabikáru Lipka síce tvoria dospelí jedinci, ale v podstate sú rovnakí ako tie deti.
Domnievajú sa, že keď pred nimi o nejakom probléme nebudeme hovoriť, nebude existovať. Deti sú však vnímavé a veľmi dobre vidia, čo sa okolo nich deje. O zamlčiavaných témach sa zväčša dozvedia skôr, ako sa nazdáme, a spravidla to dopadne oveľa horšie, ako keby sa o nich diskutovalo v škole. A nie je to len prípad jedného šlabikára…
Pohon na nezbedného škriatka a pána Žubajíka pripomína nedávne časy, keď učitelia prikazovali deťom z učebníc vytrhávať ideologicky nevhodné texty. Snaha „uchrániť deti“ pred realitou je zmesou naivity a fanatizmu. Sklený zvon však nikomu nepomôže, skôr naopak.
V situácii, keď takmer každé druhé manželstvo na Slovensku sa končí rozvodom, sa nemožno tváriť, že je to nejaký okrajový jav, pretože sa týka všetkých, aj katolíkov.
Najsmutnejšie na celom príbehu však bude to, ak tí, ktorí sú v iných krajinách považovaní za progresívnu silu, ustúpia fanatikom…