Pravica stráca monopol
Nemeckí sociálni demokrati vo voľbách do Bundestagu iba raz dosiahli horší výsledok ako túto jeseň.
Bolo to v roku 2009, keď získali 23 percent hlasov. Tentoraz sa pre nich rozhodlo 25,7 percenta voličov. Tým však zaostávajú o 15,8 percenta za konzervatívcami, ktorým pod vedením Angely Merkelovej chýbalo iba päť mandátov, aby získali absolútnu väčšinu v parlamente. Zdalo sa, že sa tak či tak všemocná kancelárka definitívne prebojovala na vrchol moci.
Ale od pondelka, keď podpísala za CDU/CSU a Sigmar Gabriel za SPD zmluvu o veľkej koalícii, sa mocenské pomery v Nemecku výrazne menia. Reprezentanti sociálnej demokracie vedú takmer všetky kľúčové rezorty. Naproti tomu bavorským konzervatívcom z CSU, ktorí zatiaľ predstavovali rozhodujúcu podporu pre každého kancelára z radov pravice, sa neušlo ani jedno z tradičných ministerstiev.
Nemecko smeruje politicky doľava. Platí to najmä v oblastiach hospodárstva a práce. Predseda sociálnych demokratov sa stal ministrom hospodárstva a energie, jeho generálna tajomníčka Andrea Nahlesová povedie zase rezort práce a sociálnych vecí. Gabriel je súčasne aj vicekancelárom. Tým sa stáva najmocnejším mužom v Nemecku. Podľa hierarchie je síce podriadený kancelárke, ale veľa ľudí ho považuje za skutočného vládcu v Berlíne.
Veď od neho závisí, či sa bude Nemecko rozvíjať tak, že raz sa budú v krajine podieľať na moci aj socialisti – reprezentanti strany Die Linke (Ľavica), ktorá vznikla transformáciou niekdajšej východonemeckej komunistickej SED. Gabriel doteraz spoluprácu s nimi verejne odmietal, v zákulisí však udržiavajú výborné kontakty.
Die Linke je najsilnejšou opozičnou silou v novom parlamente. Aj preto Gabriel dokázal tak úspešne rokovať s Merkelovou. Kancelárka si dobre uvedomila, že pre SPD nebola jediným variantom.
Socialisti pod vplyvom bývalého významného sociálneho demokrata Oskara Lafontainea v posledných rokoch získavajú čoraz viac mandátov. Dokonca sa považujú za hlavného advokáta sociálne slabých, najmä na území bývalej NDR. Nemálo voličov sklamaných zo sociálnych demokratov dnes volí práve socialistov. Gabrielova budúcnosť teda závisí aj od jeho vzťahov s nimi.
Vicekancelár spolu s Nahlesovou chcú uprednostňovať záujmy zamestnancov. To platí predovšetkým pre novú ministerku práce a sociálnych vecí, ktorá má dôveryhodne presadiť jednotnú minimálnu mzdu pre celé Nemecko. Podľa koaličnej zmluvy od 1. januára 2015 každý zamestnanec dostane prinajmenšom 8,50 eura za odpracovanú hodinu. Pre kancelárku to znamená veľký ústupok. Zatiaľ dôrazne odmietala záväzné minimálne tarify pre zamestnávateľov, namiesto toho sa prihovárala za kolektívne zmluvy v jednotlivých odvetviach.
Koaličné strany sa však dohodli na celom rade výnimiek. Platné kolektívne zmluvy, ktorými sa určili mzdové limity pod 8,50 eura, vypršia až koncom roku 2017. Podľa Spolkovej asociácie zväzov nemeckých zamestnávateľ sa to týka 41 kolektívnych zmlúv, ktorým podlieha viac ako tretina všetkých zamestnancov.
Merkelová tiež ustúpila SPD v tom, že vo vláde bude pôsobiť oveľa viac žien ako doteraz. V novom kabinete ich pôsobí šesť. Medzi nimi aj kresťanská demokratka Ursula von der Leyen, ktorá sa stala vôbec prvou ministerkou obrany v nemeckej histórii. Dosiaľ úspešne viedla rezorty rodinných vecí a práce a je dlhoročnou, spoľahlivou straníckou kolegyňou Angely Merkelovej. Preto sa v Berlíne otvorene hovorí o tom, že ju kancelárka chce pripraviť na prevzatie kancelárstva ešte pred rokom 2017, keď si Nemci zvolia nový parlament. Sama Merkelová sa k tomu nevyjadruje. Je však verejným tajomstvom, že má vysoké ambície na celoeurópskej úrovni.