Koledy nových vekov
Keď Duch Vianoc v Dickensovej novele Vianočná koleda apeluje na Ebenezera Scrooga, ako veľmi treba pomôcť desiatkam tisíc ľudí, ktorí trpia nedostatkom základných potrieb, odpovie mu otázkou, či nie je na svete dosť väzníc a útulkov.
Duch namieta, že sú preplnené a mnohí by radšej umreli, ako sa do nich dostali. Scrooge konštatuje, že ak by radšej umreli, tak nech tak rovno spravia a znížia prebytok ľudí na svete. Hlavnou zápletkou knihy je napravenie pána Scrooga a jeho uvedomenie si, že prepych jedných je vykúpený mizériou a chudobou druhých. Príbeh sa odohrával na pozadí ekonomických a sociálnych turbulencií, ktoré prinášala priemyselná revolúcia, a odrážal zmeny vo vnímaní života a osláv medzi príslušníkmi novo vznikajúcej strednej triedy.
Charlesa Dickensa za jeho knihu kritizovali zľava aj sprava. Pre jedných je podvratná, pretože pomohla v posune od chápania Vianoc ako sviatkov komunity združenej okolo kostola, do polohy sekulárne a rodinne orientovaného prežívania, spojeného s obdarúvaním blížnych.
Americký literárny kritik Fredric Jameson zase tvrdí, že Dickens bol v skutočnosti jeden z tých románopiscov 19. storočia, ktorých základnou úlohou bolo „preprogramovať obyvateľstvo“ na život a prácu v novom svete trhového kapitalizmu.
Individualizácia spoločnosti a orientácia na konzum plní viacero funkcií. Človek sa stáva ľahko vykorisťovaným kolieskom stroja. Zároveň pomáha svojou orientáciou na spotrebu rozkrúcať výrobu. Nech už to dnes vnímame akokoľvek, čo je silné v Dickensových románoch, pretrváva a oslovuje stále nových čitateľov. Je to analytický pohľad na krutosť organizovanej spoločnosti, výsmech pozlátky a prázdneho moralizovania bohatých a pohľad na tých menej úspešných ako na ľudské bytosti.
Pôvodné meno Scrooge prešlo do hovorovej angličtiny ako termín označujúci žgrloša a vydriducha. Človeka, ktorý bezškrupulózne zneužíva iných, kapitalizuje na ich biede a ospravedlňuje to akýmsi právom silnejšieho.
Dickensa bytostne štvala pokrytecká a skorumpovaná spoločnosť ovládaná nesmierne privilegovanou, ale zároveň sebeckou a pohŕdajúcou šľachtou a zbohatlíkmi. Systém, ktorý vytvorili, vyhovoval tým hore, ale bol nepriateľský ku všetkým ostatným. Keď mal Dickens dvanásť rokov, bola celá jeho rodina zavretá do väzenia pre dlžníkov. Ako dieťa desať hodín denne čistil topánky, aby sa večer vrátil do rodinnej cely.
Dnes sú už časy humánnejšie. Exekútor iba zoberie nešťastníkovi strechu nad hlavou a deti v najhoršom prípade skončia v domove. Peňazí na sociálne programy je čoraz menej, ale zachráni nás charita. Na Vianoce tak sponzori profitujúci z toho istého systému, ktorý posiela ľudí na okraj – zaplatia bezdomovcom kapra na večeru.
Trvalo dlhé desaťročia sociálny zápasov, kým sa podarilo Ebenezerov Scroogov dostať aspoň ako-tak pod kontrolu. Dnes sú znova na výslní a svoj pohľad na svet nám predvádzajú ako zjavenú pravdu sveta, kde majú právo na priestor len najsilnejší. Možno ich tieto dni navštívi Duch Vianoc a možno bude lepšie nespoliehať sa naňho.