Na prelome rokov
Mnoho spoluobčanov tento rok zabudlo na Vianoce, ba vo väčšine spoločnosti nemožno počítať ani s nejakými bujarými oslavami konca roka.
Nepoznám nikoho, kto by sa už teraz vedel dočkať. Teda trpezlivo, rozvážne a tak. Nepoznám tiež nikoho, komu by pobyt v kruhu rodiny alebo oslava s priateľmi mohli nahradiť radosť z primeraného kandidáta. Svedčia o tom i početné sťažnosti obchodníkov, podľa ktorých na odbyt idú už iba veľké farebné fotografie politikov, najlepšie s podpisom, ktorý dokáže ich cenu zvýšiť aj o dva centy.
Kandidátov bolo poriedko, necelé dve desiatky, ale hladinu rozvíril najmä posledný, mimoriadnej odrody a kvality. Ide o tzv. neskorý Smer, ktorý na silvestrovskom volebnom stole už nemôže predstavovať výnimku. Šestnásť kandidátov síce ponúka určité riešenie pre vystresovanú spoločnosť, no to ešte vôbec neznamená, že voľby budú niečím jednoduchým, k čomu by mohol zodpovedný volič pristúpiť s viac-menej ľahostajným či ľahtikárskym postojom ako inokedy: „No však si odvolím a hotovo! Alebo aj nie!“
Naozaj sa nedá k tomu takto pristupovať, hoci v najbližších prezidentských voľbách vraj ešte celkom bezprostredne nehrozí Banská Bystrica alebo niečo ako obvyklý juh proti severu. Preto som sa s touto otázkou obrátil na známeho, politológa. A ten mi odpovedal rozvážne, ako sa patrí na postaršieho muža, ktorý má už pred Silvestrom dobre nakúpené: „Čo bude najväčším problémom najbližších volieb?“
S odpoveďou vôbec neváhal: „Najväčšia starosť stojí na médiách! Bude obrovským problémom nakydať na všetkých kandidátov tak, aby to niektorých neminulo. Pozrite sa, ak aj vychádzate napríklad zo siedmich hlavných hriechov alebo aj siedmich cností a dáte každému iba po jednom či po jednej, aj tak ostanú takí dvaja úplne mimo súťaž. Je to zúfalá situácia. Na toľko kandidátov jednoducho už dnes nie je dostatok mravnej skazenosti! A to ani na Slovensku!“
Táto neobyčajná situácia ma zarazila: „A nedajú sa tie hriechy nejako spravodlivo rozdeliť?“ Odmietavo pokrútil hlavou: „Veď to je ten problém. Niektoré už vôbec nefungujú. Napríklad také nepokradneš! O čom to už dnes je? Pozrite si platinové sitká, múku a makaróny z EÚ alebo vyrúbaný les rovno v Bratislave! A aké iné hriechy ešte chcete nájsť? Kde je pritom spravodlivosť?“
Je pravda, že v takejto bezvýchodiskovej situácii Slovensko ešte nebolo. Deliť jeden hriech medzi väčší počet kandidátov by veľmi nepomohlo, pokiaľ by to nebola veľká organizovaná skupina. Nejaká Gorila alebo čo. Rozdeliť ich medzi všetkých, by znamenalo zbytočne vyvolávať ducha občianskej priemernosti. Kandidátov by nebolo možné odlíšiť. Čím samozrejme nechcel občanov ani kandidátov nejako uraziť.
Vyvstala teda základná otázka: „Čo teraz?“
„Viete čo?“ mávol rukou. „Radšej oslavujte ako po iné roky! Ešte kým je s kým a ešte kým je čo! Veď po Novom roku býva všetko jasnejšie!“