Populizmus
Po prechodnom období sa pracovný trh celej Európskej únie od 1. januára otvoril aj pre Bulharsko a Rumunsko. A znova sa všetko opakuje.
Tak ako pred 10 rokmi, ani teraz politici starých členských krajín neváhali a siahli po osvedčenom repertoári: prisťahovalci predstavujú hrozbu „pre britský spôsob života“ ozýva sa spoza kanálu La Manche. Voľný pohyb osôb bude zneužitý na „prisťahovalectvo chudoby“ zaznieva zasa z Bavorska.
Lenže tak ako sa ukázalo, že „poľský inštalatér“ je iba strašiakom, tak aj obava zo sociálnej turistiky Balkáncov je zbytočná, lebo tí Bulhari, ktorí chceli odísť, už rodnú krajinu dávno opustili. Zväčša pritom išlo o mladých kvalifikovaných ľudí. Od roku 1989, keď v tejto krajine žilo viac ako 9 miliónov obyvateľov, sa ich počet znížil až o neuveriteľných 1,7 milióna!
Mimochodom, pred krízou, keď bolo ťažké obsadiť niektoré pozície, Rumuni pracovali aj na Slovensku – a čuduj sa svete, nič sa nestalo!
Môžeme sa síce sporiť, či Bulharsko a Rumunsko boli pripravené na vstup do únie, ale keď už v nej raz sú, majú právo, aby s nimi bolo zaobchádzané ako s rovnoprávnymi členmi spoločenstva.
Strach z extrémistov a obava o udržateľnosť sociálneho systému by pre štandardných politikov zo Západu nemali byť dôvodom na preberania ich populistickej rétoriky. Ak im chcú vziať tromfy z rúk, tak z ich úst by malo nahlas zaznieť, že v uplynulých rokoch ich štáty práve vďaka imigrantom z Východu oveľa viac získali na daniach, než vyplatili na sociálnych dávkach.