Koniec lacnej ropy?
Na cenu ropy pôsobí množstvo činiteľov. Na strane dopytu je to najmä ekonomický rast. Ponuku zase ovplyvňujú rezervy, ktoré sa ešte nachádzajú v príslušnej krajine.
To jednak presne nevieme, a aj to, čo zdanlivo vieme, je zdeformované, pretože ropné rezervy patria k ukazovateľom, ktoré podliehajú štátnemu tajomstvu a rozličným geopolitickým záujmom.
Geopolitické vplyvy vrátane záujmov kartelu štátov vyvážajúcich ropu – OPEC – patria k ďalším faktorom, ktoré môžu ovplyvniť cenu. Pridajme k tomu ropnú infraštruktúru od ťažby až po spracovanie suroviny a máme už slušný zoznam. Ten komplikujú tzv. nefundamenty, za ktorými sa skrývajú prevažne finančné vplyvy. A tie vývoj ceny ropy môžu výrazne skresliť. Spomeňme si na ropnú bublinu v prvej polovici roku 2008, ktorá cenu vyhnala až na rekordných 150 dolárov za barel.
K nefundamentom sa okrem špekuláciám na trhu zaraďuje i vývoj kurzu amerického dolára oproti ostatným menám, pretože ceny ropy sú celosvetovo kótované práve v tejto mene.
V druhej polovici roka 2008 došlo k značnému odlevu špekulantov z ropného trhu, ktorí sa predtým naň vrhli, keď pre zmenu odchádzali z trhu nehnuteľností. Cena sa prepadla až pod 40 dolárov za barel, čo vyvolalo bezprecedentné obmedzenia produkcie ropy v členských štátoch OPEC.
Súčasný stav globálnej ekonomiky nie je vôbec slávny. Aj donedávna rýchlo rastúce hospodárske systémy zažívajú určité spomalenie. Čína z dôvodov preorientácie na vnútorný dopyt, India zase rieši svoj dvojaký deficit a duálnu štruktúru ekonomiky. Brazília potrebuje nevyhnutne zlepšiť kvalitu verejného sektora. Spojené štáty sa opájajú predstavou, že sa vďaka ťažbe bridlicového plynu stanú najväčším spracovateľom uhľovodíkov, ako to predpokladá napríklad americká Energetická informačná agentúra.
V situácii, keď Európska únia zažíva stagnáciu, sprevádzanú v mnohých krajinách neúnosnou sociálnou situáciou, a keď Japonsko opäť experimentuje s razantným kvantitatívnym uvoľňovaním, by sme očakávali, že cena ropy bude hlboko pod sto dolármi. Lenže nie je. Hlavný ropný benchmark Brent si hovie nad sto dolármi, WTI je nižšie, no stále sa pohybujeme v cenovom koridore okolo sto dolárov za barel. Nemáme zároveň závažnejšie poznatky o nadmernej špekulácii na ropnom trhu, lebo špekulanti sa vrhli na trh bridlicového plynu v USA.
Hlavným dôvodom rastu cien teda môže byť nástup nekonvenčnej ropy. Pre rozlíšenie: konvenčná ropa je taká, ktorá má vysokú energetickú návratnosť (napr. veľmi kvalitná v Iraku). Naproti tomu nekonvenčné zdroje zahŕňajú ropné piesky, polárne či hlbokomorské zdroje. Takáto ťažba sa rozširuje pravdepodobne preto, že konvenčná ropa je už za svojím vrcholom.
Množstvo krajín s najväčšími zásobami ropy zažíva prudký pokles jej ťažby. Veľká Británia je už dávno čistý dovozca, Indonézia musela opustiť OPEC ako čistý dovozca, mexickú megalopolu Cantarell uvádzajú ako príklad rýchlo klesajúcej ťažby.
Nekonvenčná ropa teda nahrádza konvenčnú, ale jej energetická návratnosť je podstatne nižšia. Nekonvenčné zdroje si pre značnú technologickú náročnosť vyžadujú vyššiu cenu čierneho zlata, inak jeho ťažba prestáva mať ekonomický zmysel. Práve rozširujúca sa ťažba nekonvenčnej ropy si vyžaduje vzhľadom na stav svetovej ekonomiky pomerne vysokú cenu.
Ekologické náklady s tým spojené sú ohromné. Stačí sa pozrieť na fotografie exploatácie ropných pieskov v kanadskej provincii Alberta.
Ťažba nekonvenčnej ropy ukazuje, kam až sme sa od ropy chorobne závislé ľudstvo dostali. Akú cenu ešte znesie svetová ekonomika? A aké ekologické náklady sme za to ochotní zaplatiť?
Rozšírená verzia článku vychádza na blogu Kritická ekonómia.