Súboj sa začína
Hoci oficiálny termín, dokedy sa môžu podávať kandidatúry na post hlavy štátu aj s príslušnými náležitosťami, vypršal až o polnoci zo štvrtka na piatok, hádam sa nedopustíme zjednodušenia, ak budeme predpokladať, že všetci silní hráči boli známi už nejaký ten čas predtým.
Definitívne sa zavrela hladina za možnosťou „súboja titanov“ Robert Fico verzus Iveta Radičová. Možnosťou, ktorú dlho živila časť novinárov a „skúmala“ časť prieskumných agentúr. Nekonajú sa ani slabšie deriváty tohto variantu, napríklad Fico verzus Bezák a podobne. Tie sa postupne nafukovali a praskali ako módne bubliny takmer vždy, keď sa „o niekom hovorilo“. Veru, aké šťastie, že nominácia na olympiádu prebehla až teraz, a nie pred pol rokom! Šťastie pre nás i pre Miroslava Šatana…
Výsledok tých bublín? Čím vášnivejšie sa neficovská časť spektra zabávala vymýšľaním nerealistických kombinácií, tým menej času a energie si nechávala na hľadanie tej reálnej. Ak bolo teda všetkým jasné, že Fico kandidovať bude, prečo už dávno nepostavili jedného silného protikandidáta spomedzi tých, ktorí v prvom rade aspoň podobnú možnosť vopred nevylučovali?
Samozrejme, vieme, že špekulácie okolo Radičovej neboli zďaleka jediným dôvodom, pre ktorý sa dnes prezidentské voľby javia tak, že na jednej strane bude Fico a na druhej sa medzi sebou ostatní pobijú o česť a privilégium stať sa menším zlom pre nevoličov Fica v druhom kole. Iba pripomíname, ako k tomu prispela nekompetentnosť a povrchnosť prostredia, z ktorého vychádzajú aj vážne rozhodnutia.
Zatiaľ je zrejmé, akým smerom sa prezidentský súboj odoberá v prvom predkole. Spomínaná kvalita prostredia tu hrá opäť svoju rolu. Možno iba anekdotickú, a možno nie. Napríklad vtip jedného liberálne zmýšľajúceho mediálneho pracovníka, podporený nepozornosťou jeho kolegov, vo svojom výsledku primal verejnoprávnu televíziu niekoľkokrát divákom vážne pripomenúť, že Ján Čarnogurský určite nie je zástancom sobášov gejov. Ako vidno, body zadarmo v takomto prostredí nemusí zbierať iba šéf Smeru.
Hoci ten ich zbiera najviac. V internetovom klipe sa Fico usiluje o osobnú identifikáciu s vidieckymi konzervatívnymi voličmi. Ako šéf sociálnej demokracie lacno a krkolomne. Ako kortešujúci politik s očividným cieľom zasiahnuť protivníkov typu Pavla Hrušovského. Čo by však bol jeden internetový klip s obmedzeným dosahom (zvlášť v spomínanom tábore) bez toho, aby ho ďalej šírilo povrchné prostredie v snahe o senzáciu?
Pokiaľ ide o samotné smerovanie volebného zápasu, dúfajme, že toto je naozaj iba prvé predkolo. Vyberať prezidenta Slovenskej republiky na základe diskusií, ktoré si dáme vnútiť od biskupskej konferencie (a je jedno, či niektorí s radosťou a iní proti svojej vôli), by bolo znevážením našej republiky, našej ústavy i funkcie hlavy štátu. Dúfajme, že sa toho budú držať nielen kandidáti, ale aj prostredie, v ktorom sa u nás odohráva verejná debata.