Posledná výnimka
Zákony sa síce dajú zmeniť za deň, ale tých, čo dohliadajú nad ich dodržiavaním, tak rýchlo vymeniť nemožno.
To má mnohé dôsledky. Navyše ak sa k tomu pridá právny stav, v ktorom sú sudcovia takmer nedotknuteľní, nemožno sa čudovať, že sa množia prípady, pri ktorých existujú vážne podozrenia, že rozsudky súdov sú vopred kúpené, že sudcovia robia zámerne banálne procesné chyby a v rámci falošnej solidarity si navzájom kryjú chrbát.
Lenže spoločnosť nemôže dobre fungovať, ak ľudia žijú s vedomím, že sa nemôžu domôcť svojich práv. Aj preto je dôvera k nášmu súdnictvu na bode mrazu.
To si uvedomujú aj politici. Po tom, čo minulý rok Smer narazil na silný odpor sudcov, chce na druhý pokus dosiahnuť zrušenie ich trestnoprávnej imunity. A keďže platí princíp, že pred zákonom sú si všetci občania rovní, niet dôvodu, aby boli niektorí stále „rovnejší“. Po tom, čo padla imunita ostatných ústavných činiteľov, je takýto krok logickým vyústením zrušenia ich neoprávnených výsad.
Samozrejme, sudcom sa to nepáči. Privilégií sa nikto nevzdá ľahko. Obávajú sa, že bude ohrozená ich sudcovská nezávislosť… Tí, čo na vlastnej koži pocítili sudcovskú svojvôľu, sa môžu len smiať. Čoho že sa to obávajú tí sudcovia?
Pre každého by mal predsa platiť princíp padni komu padni. Tak o čom to tu rozprávajú?