Sú povinní hasiť
Nepíšte už toľko o tých extrémistoch, iba čo im robíte reklamu! Omyl.
Oni predsa vôbec nepotrebujú bežné médiá. Majú dávno svoje vlastné štruktúry, vlastné adresy, ktoré šírkou svojho záberu simulujú realitu. A darí sa im.
Chcete politiku? Pár kliknutí myšou a už sa dozvedáte, kto všetko je nepriateľom národa: nepriatelia sú všetci, ktorí hodnotia ľudí podľa iných kritérií, ako je ich pôvod. Chcete zdravovedu? Klik, a už čítate, ako farmapriemysel likviduje národ vakcínami.
Chcete duchovno? Na výber máte od „ukrajinských biskupov“ šíriacich lži o juvenilnej justícii cez katolícke ultrazdruženia za rodinu, za Boha a proti sodomii až po oslavné ódy na éterické bytosti, ktoré sa namiesto do psychologickej poradne hotujú napríklad do Prezidentského paláca. Všetko pekne finančne a personálne poprepájané, otitulkované výkrikmi: „Toto sa v médiách nedozviete!“ alebo: „Toto vám politici zatajujú!“ a zabalené do patetických hesiel o naozajstnej demokracii „pre obyčajných ľudí“.
Výsledok prieskumu, podľa ktorého by mal Marián Kotleba v Národnej rade trinásť poslancov, nie je náhoda. Na jeho úspechu sa pracovalo už dlhší čas. Náhoda nebude ani to, ak sa začnú viac prebúdzať a ukazovať aj klasické násilnícke bandy neonacistov.
Nie je náhoda, že po Smere a KDH by nasledujúcou trojicou najsilnejších strán v parlamente boli Obyčajní ľudia, Nova a ĽSNS. O kotlebovcoch už bola reč; fundamentalistické jadro Obyčajných ľudí môžeme v mnohých otázkach priradiť do tej istej kategórie. Nova Daniela Lipšica vyzerá v tejto trojici ako jediná normálna strana. Mimo kontextu tejto trojice však nemožno prehliadať Lipšicove tendencie k vláde silnej ruky a križiacke sentimenty niektorých jeho spolupracovníkov.
Nie je náhoda, že Smer by už sám vládu nezostavil. Náhoda nie je ani to, že SaS je z kola von a SDKÚ sa v parlamente drží už iba v pásme štatistickej chyby.
Naša štandardná scéna nás už roky vedie k nestabilite a politickej kríze. Roky vylučuje chudobných, pričom svojou politikou rozširuje ich rady. Má nezmazateľnú vinu na dehumanizácii našej spoločnosti, na šírení pocitu bezmocnosti medzi ľuďmi, vláčenými od mantinelu k mantinelu silami, na ktoré nemajú žiaden dosah. Napokon svojou hlúposťou a partajníckym cynizmom na jeseň prispela aj ku Kotlebovmu prvému víťazstvu tak, ako by to nikdy nijaké médiá nedokázali.
Politológovia v súvislosti s rozpadom štandardnej scény radi používajú eufemizmus o silách „anti-politiky“. Lenže keď tieto sily odmietajú pravo-ľavé témy (najmä v ekonomike) a útočia rovnako na všetkých, ešte to neznamená, že chcú negovať politiku. Je to politika, žiaľ, podľa starej známej mustry. Z prvej polovice minulého storočia.
Ak dnešná Národná rada občas pripomína svetový festival čudákov a hlupákov, čo bude pripomínať tá ďalšia, po roku 2016? Štandardné politické zoskupenia majú maslo na hlave, ale to ich nezbavuje zodpovednosti. Naopak. Práve pre to všetko, čo zbabrali, sú títo politici povinní hasiť požiar. Ešte kým je v zárodku.