Ako obabrať daňovníkov?
Štát potrebuje konsolidovať verejné financie rastom príjmov. Dane sa firmám najskôr zvýšili pred rokom z 19 na 23 pertcent a v tomto roku sa následne znížili na 22 percent.
Platenie odvodov sa stalo povinné zo skoro všetkých príjmov, ktoré občania získajú z práce. To by bolo v poriadku, keby „konsolidátori“ nezačali žiadať zdravotné odvody aj z nepracovných príjmov. Nevyhnú sa im ani reštituenti urbariátov, ktorí čakali, kým narastie drevo v ich lese a v rámci kolektívneho spravovania majetku sa im ho podarí dobre speňažiť. Odmeny si však veľmi neužijú. Príjem uvedený v ich daňovom priznaní sa zoštíhli o 19-percentnú daň aj o 14-percentné odvody. To platí v prípade, že nepatria do kategórie horných desaťtisíc šťastlivcov s pracovnými príjmami nad štyritisíc eur mesačne, ktorí síce zaplatia na milionárskej dani „až“ 25 percent, ale zdravotné odvody z doplnkových príjmov už platiť nebudú.
Týmto odvodom podliehajú aj príjmy zo zahraničia, ktoré dosiahol náš občan počas pobytu v cudzine napríklad za vystúpenia na koncertoch, či lektorskú činnosť. Zákon je nekompromisný, lebo dodatočné zdravotné odvody platia aj učitelia vysokých škôl, ktorí si privyrobili pár eur za napísanie kapitoly do skrípt. Ak by však za rok 2013 ich príjem prevýšil 47¤160 eur, zdravotné odvody z honorárov platiť už nebudú. Táto hranica tvorí maximálny vymeriavací základ, z ktorého sa počítajú.
Zdravotné odvody treba platiť aj z výhier nad 350 eur. Okrem dane z príjmu tak treba počítať i s povinnosťou 14-percentných odvodov z peňazí, ktoré ľudia získali tým, že sa na nich usmialo šťastie. Oveľa lepší pocit z výhry však majú manažéri s minimálne štvortisícovým platom, ktorí z výhier zdravotné poistenie platiť nebudú. Rovnako budú na tom aj v prípade, ak predajú svoju luxusnú vilu zbohatlíkovi skôr ako päť rokov od času, keď si ju nechali postaviť. Z rozdielu v cenách zaplatia iba daň z príjmu.
Ak by však predal bežný smrteľník panelák s bakelitovým jadrom na východnom Slovensku po troch rokoch od jeho nadobudnutia kúpou na hypotéku, bola by situácia iná. Ak by ho predal o pártisíc eur drahšie, ako ho kedysi kúpil, zaplatí z rozdielu v cenách okrem 19-percentnej dane z príjmu aj 14-percentné odvody.
Dlhový balvan štátu si vyžaduje vymýšľať stále nové triky, ako pri rovnakých sadzbách dostať od ľudí čo najviac. Nie je preto vylúčené, že sa do praxe zavedú anomálie vymyslené kedysi daňovým experimentátorom Richardom Sulíkom. Iba pád vlády zabránil v roku 2011 tomu, aby sme neplatili dane aj zo samotných zdravotných a sociálnych odvodov, t. j. z peňazí, ktoré už vlastne nemáme, lebo sme ich do verejných financií predtým odviedli!
Prečo túto alchýmiu s percentami vládni politici vymýšľajú? Nechcú totiž, aby čoraz vyššie dlhy splácali ľudia s najvyššími príjmami, ktorí ich na dobre platené posty dostali.
Percentá sú pre politikov vynikajúcim pomocníkom. Ako dôkaz poslúži vtip z čias budovania socializmu. Keď politici porovnávali výsledky nášho a sovietskeho poľnohospodárstva v živočíšnej výrobe, došli k záveru: sovietski poľnohospodári sú lepší, pretože počet odstavčiat od jednej prasnice zvýšili za tri roky o 50 percent. Československí chovatelia sa mohli pochváliť iba 10-percentným prírastkom. Informácia o tom, že počet prasiatok u nás bol predtým desať a potom jedenásť, pričom u sovietskych kolegov to boli najprv štyri a potom šesť, zanikla v aplauze nadšeného publika pre úspešnejších kolchozníkov…
Podobne to je aj vo verejných financiách o tom, že náš deficit bude pod troma percentami výkonu ekonomiky. Čo na tom, že pomer príjmov a výdavkov verejných financií Slovenska už niekoľko rokov vykazuje schodok na úrovni približne 30 percent.