Nulový ekonomický rast
Rozvoj ekonomiky Ukrajiny dostal nový rozmer po roku 1710, keď začal cár Peter Veľký s industrializáciou Ruska. Vtedy tam postavili najmenej 27 metalurgických podnikov.
Ďalšia etapa nastúpila v 30. rokoch minulého storočia. Vtedy uzreli svetlo sveta elektráreň Dneproges, metalurgické podniky ako Krivorožstaľ, Azovstaľ, Charkovský traktorový závod a Novokramatorský strojársky závod.
V Sovietskom zväze sa stala Ukrajina jedným z priemyselne najrozvinutejších regiónov. Ťažila sa tam polovica železnej rudy, vyrábala tretina oceliarenských výrobkov a pätina elektrickej energie. Potravinársky priemysel bol v tom čase na druhom mieste po Rusku. Na Ukrajine sú rozvinuté i mnohé ďalšie hospodárske odvetvia.
V súčasnosti stojí Ukrajina na 40. priečke svetového rebríčka štátov podľa veľkosti hrubého domáceho produktu (HDP), čo je súčet hodnoty za rok vyrobených tovarov a poskytnutých služieb. Zadlženosť nie je mimoriadne vysoká: v roku 2012 dosahovala 36,6 percenta HDP. Vlani tam ekonomika prežila päť mesiacov recesie, celkový rast bol nulový. Našich východných susedov zachránilo poľnohospodárstvo, ktoré produkcia sa zvýšila viac ako o 11 percent.
Tamojšie hospodárstvo má o niečo slabšie makroekonomické výsledky ako ostatné krajiny strednej a východnej Európy, ale nie je to katastrofa. Ekonomika Ukrajiny má štyri základné vlastnosti. Prvou je, že zahraničnoobchodný obrat podstatne prevyšuje jej HDP. Znamená to, že sa dostatočne silno integrovala do svetového obchodu a závisí od neho. Krajina je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), tak ako Európska únia, USA či Rusko. Tvrdenie, že sa po podpise prístupovej zmluvy s EÚ zväčší obchod Ukrajiny, je propagandistický blud z dielne európskych úradníkov.
Druhou črtou je vysoká závislosť od trhov so surovinami, ktoré (najmä oceľ) tvoria polovicu exportu. Podľa tretej črty krajina nakupuje veľa energetických surovín za trhové ceny a nespráva sa k nim šetrne. Štvrtou črtou je nepriaznivá investičná klíma. Hovoria o nej nielen zahraničné inštitúcie a miestni podnikatelia, ale aj predstavitelia gréckokatolíckej cirkvi.
Na Ukrajine podľa oficiálnych štatistík dosahuje nezamestnanosť iba jedno až dve percentá, ale podľa metodiky Medzinárodnej organizácie práce osem až deväť percent. Ak by sa k tomu pridali aj tí, čo pracujú v zahraničí, tak by sa toto číslo zvýšilo na 13–14 percent.
Výsledky ekonomiky ovplyvňuje aj to, že na Ukrajine sú odvetvia s nižšou mierou pridanej hodnoty. Môžu byť však v každom štáte sveta výroby s vysokou mierou pridanej hodnoty? Zatiaľ asi nie. Ukrajina sa môže pochváliť pomerne nízkymi tempami inflácie. Je to výsledok tvrdej menovej politiky jej Národnej banky. Na druhej strane prísna menová politika môže byť faktorom, ktorý brzdí rast. Deficit verejného sektora podľa niektorých odhadov dosahoval predvlani 3,7 až 4, v roku 2011 zase 2,7 percenta.
Môže byť pre Ukrajinu rast výdavkov verejných financií užitočný? Obyvatelia síce dostávajú peniaze a to stimuluje ekonomický rast, no ak vzniká v rozpočte diera, treba ju pokryť pôžičkami. Ich splácanie v budúcnosti znamená obmedzenie výdavkov.
Súčasný politický konflikt má niekoľko negatívnych ekonomických účinkov. Prvým je fyzické poškodenie verejného a súkromného majetku. Druhým to, že ľudia nepracujú, ale venujú sa rozličným „bojovým umeniam“. Tretí – klesá medzinárodná dôvera v krajinu. Znížili sa úverové hodnotenia a zvýšilo úročenie pôžičiek.
Bez ohľadu na to, kto poskytuje a bude poskytovať Ukrajine pôžičky, len jej obyvatelia a elity môžu vyriešiť nahromadené ekonomické a politické problémy. Ukrajinu však netreba vodiť za ruku. Chodiť vie a pôjde tam, kam chce.