Záujmy
V zahraničnej politike neexistujú priatelia ani nepriatelia, iba záujmy.
Lenže, čo keď na seba narazia dva protichodné záujmy? Výsledkom môže byť to, čo sa aktuálne deje na Ukrajine.
V záujme Európskej únie je mať vo svojom susedstve stabilnú a prosperujúcu Ukrajinu. Pre Rusko je však dnes Ukrajina tým, čím bol pre ňu Balkán pred sto rokmi, čiže „mäkkým podbruším“, ku ktorému ju však viažu ešte silnejšie historické, hospodárske a sociálne putá. Pre Moskvu neprichádza do úvahy, že by sa ho mala vzdať.
Lenže veci sú ešte komplikovanejšie – spoločnému záujmu EÚ akoby dominoval záujem Nemecka mať predovšetkým dobré vzťahy s Ruskom. Nemusíme byť ani príliš útlocitní, aby sme nadobudli pocit, že štáty strednej Európy ležiace v „nárazníkovej zóne“ oboch veľmocí akoby boli obojstranne prehliadané (ropovod popod Baltské more je len malou ukážkou).
Vlažné prijatie ukrajinských opozičných lídrov u nemeckej kancelárky alebo výrok jej predchodcu Gerharda Schrödera o tom, že Európa urobila chybu, keď sa postavila za jednu stranu konfliktu, svedčia minimálne o tom, že EÚ len ťažko nachádza spoločný hlas.
Ak však starý kontinent nechce, aby nás svet vnímal tak, ako to nedávno škandalózne prezentovala poradkyňa prezidenta Obamu pre Európu Victoria Nulandová, musí konať.
Keďže všetky doterajšie snahy európskych politikov presvedčiť prezidenta Janukovyča o nutnosti nastoliť prímerie vyšli naprázdno, adresné prijatie sankcií proti Ukrajine je momentálne najlepším riešením.
Nie však jediným. Keďže ponuka pôžičky zo strany Ruska pre Kyjev je stále iba v rovine prísľubu, EÚ by konečne mala otvoriť peňaženku alebo…