Strata nadšenia
Nedajme sa zmiasť veľkými rečami. Zo stredajšieho francúzsko-nemeckého summitu mohla ťažko vzísť revitalizácia Európy, ktorú sľubuje François Hollande.
Aktéri stretnutia riešili najmä vlastné záujmy. Ešte takto pred rokom sľubovali nemecká kancelárka s francúzskym prezidentom zásadné návrhy na rekonštrukciu Európskej únie. Lenže v Berlíne sa chystali voľby, potom sa rokovalo o novej vláde, Elyzejský palác mal iné starosti, takže nič hodné veľkých ambícií svetlo sveta neuzrelo. A zatiaľ sa to nestalo ani tento rok. Prím hrali bilaterálne projekty.
Nemci sa pripoja k Francúzom v Mali. Hoci sa vojenská misia odohráva pod vlajkou EÚ, ide predovšetkým o iniciatívu Paríža. Podľa niektorých dokonca najmä o vec osobnej prestíže Hollanda, ktorý sa snaží v zahraničí zbierať body stratené debaklami v domácej politike. Berlín zase získal podporu pre budovanie európskych kapacít na skladovanie a spracovanie dát na oslabenie amerických vplyvov v regulácii internetu. Angela Merkelová tým reaguje na škandál s rozsiahlym sledovaním internetovej a telefonickej komunikácie americkou NSA, ktorý jej spôsobil vnútropolitické problémy. Navrhnuté opatrenia majú pomôcť európskym firmám na globálnom digitálnom trhu.
Obaja predstavitelia sa dohodli, že sa pokúsia oživiť rokovania o zavedení dane z finančných transakcií, ktoré sa dostali do slepej uličky. Takmer každá z krajín, ktoré pôvodne oznámili, že sa chcú zúčastniť na tejto posilnenej spolupráci (vrátane Slovenska), vzápätí predložila zoznam požiadaviek, výnimiek a špecifických predstáv o fungovaní novej dane.
Ak sa aj francúzsko-nemeckému tandemu podarí doviesť tento nesúrodý chór k finálnej dohode, význam dane bude z európskeho hľadiska minimálny – v porovnaní s pôvodným návrhom z pera Európskej komisie. Daň neprinesie príjmy do spoločného rozpočtu únie, ktoré by mohli kryť spoločné priority.
To najzaujímavejšie, čo stredajší dvojstranný summit z európskeho hľadiska priniesol, je projekt harmonizácie francúzskych a nemeckých korporátnych daní. Nie je nová, Paríž s Berlínom o nej hovoria prinajmenšom odvtedy, čo sa ukázalo, že akékoľvek úsilie o harmonizáciu firemných daní je na európskej úrovni prakticky nepriechodné. S tým súvisí jej možný „európsky“ rozmer. Ak sa dokážu dohodnúť na funkčnom harmonizovanom systéme korporátnych daní, pravdepodobne sa ho pokúsia rozšíriť na širšiu skupinu krajín, ktoré sa budú chcieť hlásiť k užšiemu integračnému jadru.
Z pohľadu celkového charakteru európskej integrácie ide o ďalšiu, vzhľadom na dôležitosť otázky zdaňovania podstatnú, oblasť, v ktorej už únia prestáva byť spoločnou platformou spolupráce. Je priestorom na výber partnerov pre užšie, selektívne integračné projekty. Ak zoradíme za seba problémy, obdobia „únavy“ a hľadania vnútorného cieľa – od zlyhania projektu Ústavnej zmluvy po problémy menovej únie – EÚ sa už desaťročie nachádza v stave krízy. Nadšenie pre spoločnú budúcnosť sa hľadá čoraz ťažšie.