Každý sám za seba
Favoriti, z ktorých o jednom je už známe všetko možné i nemožné, kým o druhom sa predbežne vie len toľko, že sa o ňom vie len máločo.
Politické obchodovanie, ktorého ciele sú celkom iné ako obsah toho, čo sa obchoduje. Začína sa oficiálna časť predvolebnej kampane pred prezidentskými voľbami 2014.
Keď Robert Fico zatiaľ s prehľadom ignoroval pokusy o vyvolanie širšej diskusie všetkých (alebo aspoň všetkých relevantných) kandidátov, nikomu to ani v podstate nebolo ľúto. Vďaka tomu, že je v poslednej dekáde nesporne najpozorovanejším slovenským politikom, asi neexistuje vec, politická či nepolitická, na ktorú by slovenský volič už dávno nepoznal jeho názor. Zároveň je prepieraný tak, ako možno žiadny iný náš politik od roku 1998. Čo nového by sa o ňom mohli voliči ešte dozvedieť?
Týmto konštatovaním nechceme pritakať jeho doterajšej neochote diskutovať. Akurát je mu dobre rozumieť. Tábory jeho voličov a jeho nevoličov sú vo svojich názoroch na neho natoľko utvrdené, že je takmer nemožné predstaviť si debatu, v ktorej by šéf Smeru mohol na svoju stranu nakloniť nejaké väčšie množstvo voličov opozície alebo, naopak, stratiť tých svojich.
Druhý favorit – aspoň podľa prieskumov, ktoré ho do tejto úlohy pasujú – sa tiež doteraz debatám vyhýbal. A rovnako sa dá skonštatovať, že vieme prečo. Akurát jeho „prečo“ je opakom toho Ficovho.
Andrej Kiska, respektíve štáb ľudí, ktorí sú okolo neho, doteraz ťažil práve z toho, že je verejnosti celkom neznámy. To mu umožnilo vybudovať okolo seba legendu o dobrom a ľudomilnom milionárovi, ktorý najprv pomáhal chudobným svojimi pôžičkami, neskôr im začal pomáhať charitatívnymi zbierkami a teraz sa ponúka na oltár vlasti ako apolitický záchranca pred mocou politických strán a ideológií. Smola je, že okrem tejto rozprávky ponúka iba súbor nedôveryhodných fráz, ktorými si v predvolebných debatách celkom isto nepomôže.
Tým skôr, že ostatní kandidáti už, zdá sa, pochopili, že ak sa chcú v druhom kole postaviť Ficovi, najprv budú musieť prekonať Kisku. Z toho vyplýva, že Kiska bude musieť v debatách vysvetľovať svoje peniaze a zároveň ukazovať, že naozaj chápe, čo funkcia prezidenta obsahuje. Čo tie obchody? Ťažko povedať, čo si vlastne Smer sľubuje od ponuky vpísať spolu s KDH do ústavy „definíciu manželstva“ a sekulárnej časti verejnosti na oplátku ponúknuť reformu justície. Ľahko sa mu môže stať, že namiesto dvoch terčov naraz netrafí žiaden. Katolícka vrchnosť si spokojne „odfajkne“ jednu položku – a hneď si začne pýtať ďalších desať. Sekulárna verejnosť bude ďalej hovoriť o dôslednej odluke cirkvi od štátu. Ľudskoprávni odborníci zase o registrovaných partnerstvách ako o vyvážení tejto predvolebnej avantúry…
Tak či onak, začína sa oficiálna časť kampane, a v nej sa už nik pred debatami neskryje. Nikto si už nevystačí s rozprávkami, vyhýbavými manévrami alebo obchodmi. Keď môže byť volič za plentou sám za seba, sám za seba by mal byť aspoň občas i každý kandidát v kampani. Dúfajme, že to tak aj bude.