Úzka čiara
Hranicu medzi euroskepticizmom a extrémizmom oddeľuje iba pomyselná tenká čiara, pričom v niektorých prípadoch sa rozdiely úplne stierajú.
Napríklad Václav Klaus odmietal, aby nad Pražským hradom zaviala vlajka Európskej únie, argumentujúc, že je to hlúposť. Nestalo sa tak, ani keď Česko predsedalo únii. Povestnému odporcovi európskej integrácie, ktorý napr. vytrvalo blokoval aj ratifikáciu Lisabonskej zmluvy, sa dá vyčítať kadečo, no nikdy tú pomyselnú hranicu neprekročil.
Taký Marian Kotleba nás svojimi vyjadreniami ustavične presviedča, že podstatou jeho politiky je snaha zostať permanentne „za čiarou“, čo mu dáva možnosť kritizovať systém ako taký. Lebo jemu nejde o kritiku inštitúcií napr. v rámci EÚ, ide mu o celkovú zmenu režimu.
Nazvať EÚ okupantom a prirovnať ju k Hitlerovi je dôkazom toho, že Kotleba je politicky nepríčetný. Jednak vstup do EÚ odhlasovali samotní občania Slovenska a „diktát Bruselu“ je chimérou, lebo na rozhodovaní sa podieľajú všetky členské štáty vrátane Slovenska. Takže aký Hitler?!
Kotleba to možno aj vie, len potrebuje provokovať. Úrad banskobystrického župana je pre neho ideálnym odrazovým mostíkom do veľkej politiky. Za peniaze daňových poplatníkov môže šíriť svoje bludy, pričom lavíruje na hrane.
Kto však nie je schopný, resp. nechce vnímať reálnu okupáciu, ktorá momentálne prebieha na Kryme, a kto tvrdí, že rozširovanie EÚ je formou zotročovania, si zaslúži jediné: nedostať možnosť rozhodovať za iných.