Stratená generácia
Správa zo začiatku roka, že do zrekonštruovaného zámku slúžiaceho po novom ako hotel, sa na štyri desiatky pracovných miest hlási zhruba desaťnásobok záujemcov, odzrkadľuje situáciu na trhu práce v regiónoch Slovenska.
V porovnaní so Španielskom, kde sa na pozíciu predavača v nadnárodnej sieti o 400 pracovných miest uchádzalo 20-tisíc záujemcov, poľahky môžeme nadobudnúť dojem, že sme na tom ešte „relatívne dobre“. Nie sme, bez práce je totiž 34 percent mladých vo veku od 15 do 24 rokov, čo nás radí na piatu priečku od konca.
Vďaka oživeniu ekonomiky a predovšetkým vďaka masívnym dotáciám začiatkom tohto roka klesla miera nezamestnanosti mladých v rámci celej Európy o 0,3 percenta. Dotácie, na rozdiel od blahodarných účinkov rastu, však majú len dočasný efekt. Mnohí z týchto mladých ľudí sa tak po čase opäť ocitnú na ulici. A čo ďalej?
Azda najväčším paradoxom dnešnej doby je to, že napriek hrozivým číslam z úradov práce sa firmám niektoré pozície nedarí obsadiť. Mnohým absolventom chýba dostatočná kvalifikácia, resp. prax, no na druhej strane sú iní označení nálepkou „prekvalifikovaní“, a tí sa tiež nevedia uplatniť na trhu práce.
Táto „stratená generácia“ tak hneď na prahu dospelosti získala životnú skúsenosť, ktorá ju navždy poznačí. Dostali lekciu, že od života ani od politiky ich vlastne nič dobré nečaká.