Ženeva a Putin
Nádej vkladaná do Ženevy bola mizivá, výsledok však vyznel optimisticky, lenže všetko je v pôvodnom stave.
Pred rokovaniami EÚ, USA, Ukrajiny a Ruska sa zdalo, že rozhovory nič neprinesú. Moskva dokonca naznačovala, že jej stolička pri stole zostane neobsadená, ak sa Kyjev nevzdá použitia sily na východe štátu. Nakoniec sa štyri delegácie dohodli na výzve o odzbrojení separatistov, ktorých Ukrajina označuje za teroristov podporovaných susednou veľmocou a Rusko ich vníma výlučne ako miestnych aktivistov.
Lenže separatisti odkázali, že nezložia zbrane. Ak Vladimir Putin uvažuje vojnovo, zo Ženevy vyťaží on. Rusko sa zahralo na mierotvorcu. Teraz môže opakovať, ako sa pokúsilo prispieť k pokojnému vyriešeniu hlbokej krízy, ale nakoniec sa možno odhodlá nasadiť armádu.
Vláda v Kyjeve sa nemôže nečinne prizerať, ako sa jej pod nosom rozpadáva štát. Nezostáva jej nič iné, ako pokračovať v zásahoch proti separatistom. Putin s tým možno počíta a povie, že Rusko v Ženeve urobilo maximum pre mier, ale vývoj ho prinúti konať silovo. Čiže podľa slovníka Moskvy ochrániť ruskojazyčné obyvateľstvo na východe Ukrajiny.
Putin postupne vysiela signály o prípadnej ozbrojenej akcii. Jeho hovorca povedal, že šéf Kremľa dostáva veľa žiadostí o pomoc z východu susednej krajiny. Následne Putin pripomenul, že má mandát použiť armádu. Nevyzerá to dobre.