Trhové Marušky
Najmä na konci zimy sa na trhoch vyroja desiatky akoby rozprávkových Marušiek.
Ešte bývajú prízemné mrazíky, ale už ponúkajú voňavé paradajky, jahody či čerstvé jablká. Zaručene z vlastnej úrody! Prípadne keď sa na pôvod produktov neveriacky spýtate, dočkáte sa odpovede: „To sú z Maďarska.“ Akoby za našimi južnými hranicami vládlo leto po celý rok. A čo už citróny, banány a avokádo? Žeby všetci vlastnili skleník, ako je ten pri Lednickom zámku?
Netreba naháňať dvanástich mesiačikov po lese. Dodávatelia sú známi: hypermarkety sa zbavujú nadmerných zásob, neraz tesne pred dátumom spotreby, veľkoobchod v Budapešti sprostredkuje „španielske“ rajčiny až z Kanárskych ostrov v našich tržniciach za výrazne vyššie ceny, lebo sú „úplne čerstvé“. O prebaľovaní antibiotikami kŕmenej poľskej hydiny do vrecúšok s názvami slovenských firiem ani nehovoriac.
Biznis je síce biznis, no takíto „záhradkári“ bez záhradiek nemusia za svoj kšeft platiť daň. Dosiaľ stačil správcovi trhoviska poplatok a čestné vyhlásenie, že predávajú z domácej produkcie. Nový zákon by však mal priniesť do tohto nespravodlivého obohacovania poriadok, zvýhodniť poctivých trhovcov a priekupníkom aspoň pristrihnúť krídelká v ich nenáležitom rozlete. Od júla budú musieť predložiť aj doklad, že sú vlastníkmi či nájomcami pozemku, na ktorom pestujú ovocie, zeleninu, kvety alebo chovajú domáce zvieratá.
Určite mnohí už teraz rozmýšľajú, ako obísť nové paragrafy. V každom prípade to budú mať i s následnou kontrolou komplikovanejšie. Verme, že špekulantov od doterajších praktík odradí aj hrozba čerstvých, šťavnatých pokút domácej výroby.