Situačné spojenectvo
Nie je až také dôležité, kto v mimoriadnych ukrajinských prezidentských voľbách vyhral, ako to, kto v nich prehral.
A prehrala ich stará politická elita a politici, ktorých si ukrajinský volič spájal s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Petro Porošenko pre mnohých z nich, ktorí mu 25. mája odovzdali svoj hlas a pravdepodobne zaistili kreslo hlavy štátu už v prvom kole prezidentských volieb, nepredstavuje žiadnu výhru. Išlo o pragmatickú voľbu a situačné spojenectvo, ktoré v histórii Ukrajiny vždy hralo významnú úlohu a ktoré sa skončí vo chvíli, keď prestane byť pre jednu zo strán výhodné.
A nový ukrajinský prezident si toho musí byť vedomý, tým skôr, že nejde o politického nováčika, ale o politika, ktorý bol priamym svedkom vzletov a pádov najmocnejších mužov Ukrajiny. Či už išlo o Viktora Juščenka, či Viktora Janukovyča. S oboma totiž spolupracoval a v oboch tímoch zastával významné politické posty.
V oranžovej vláde Viktora Juščenka bol šéfom Bezpečnostnej rady štátu aj ministrom zahraničných vecí. Vo vláde Viktora Janukovyča síce pobudol len krátky čas (a zrejme z donútenia), ale zastával v nej post ministra hospodárstva. V každom prípade sa mu podarilo obhájiť určitú nezávislosť.
Petro Porošenko nikdy nepatril k hlavným tváram žiadnej volebnej kampane, aj keď bol členom hneď niekoľkých strán. Ešte pred rokom si netrúfol vstúpiť ani do boja o kreslo kyjevského primátora. V sociologických prieskumoch sa neocital medzi tými, ktorí mali šancu na výhru, zato dlhší čas sa v nich vyskytoval ako ten druhý, alternatívny kandidát, ktorému by voliči naprieč politickým spektrom mohli dať svoj hlas, keby nehlasovali za Juliu Tymošenkovú, Vitalija Klička alebo Viktora Janukovyča.
A táto doba práve nastala. Viktor Janukovyč sa na voľbách zo známych dôvodov nezúčastnil. Julia Tymošenková nepochopila, kam sa po revolučnom Majdane Ukrajina posunula. A nedala na svojich poradcov a straníckych kolegov, ktorí jej radili, aby sa na týchto voľbách nezúčastnila. So starou a únavnou rétorikou a absenciou protivníka, ktorý by jej dal príležitosť k boju, nemala šancu vyhrať.
A nakoniec Vitalij Kličko, politik, ktorý mal ešte pred pol rokom najväčšie šance stať sa piatym ukrajinským prezidentom, uzavrel s Petrom Porošenkom dohodu a vymenil svoje neisté prezidentovanie za isté primátorovanie. A toto spojenectvo sa stalo pre oboch politikov úspešné.
Petro Porošenko vyhral prezidentské voľby a Vitalij Kličko tie primátorské. Je veľmi pravdepodobné, že spojenectvo bude pokračovať a že budeme svedkami spojenia strany Udar Vitalija Klička a Solidarity Petra Porošenko. Samozrejme tieto tímy radi doplnia prebehlíci zo strán, ktoré sa ešte pred pár mesiacmi zdali byť večné.
Strana regiónov bývalého prezidenta Viktora Janukovyča sa po jeho úteku do Ruskej federácie zrútila ako domček z kariet. Jej oficiálny kandidát Mychajlo Dobkin získal podľa exit poll 2 percentá hlasov. A druhá najsilnejšia politická strana Vlasť Julie Tymošenkovej utrpela drvivú porážku nielen v prezidentských voľbách, ale aj v miestnych.
Prezidentské voľby na Ukrajine priniesli ešte jednu zaujímavú informáciu. Ukázalo sa, že teória o dvoch Ukrajinách, ktorá delila túto krajinu pozdĺž rieky Dneper na nezmieriteľný západ a východ, neplatí alebo sa prinajmenšom jej hranice opäť posunuli značne smerom na východ. Táto tendencia bola viditeľná už dávno, len si ju málokto všímal. Teória dvoch Ukrajín bola až príliš dlho využívaná politickými technológmi ako najúčinnejšia predvolebná zbraň. Mnohí ukrajinskí politici svojej vlastnej lži uverili. A ako sa zdá, uveril jej aj Vladimir Putin.