Vynútené priateľstvo
Do Číny začne v roku 2018 prúdiť ruský zemný plyn. Čína sa postupne stane väčším dovozcom plynu ako Nemecko. Táto dohoda je uzavretá na 30 rokov. Nečudo, že sa označuje ako dohoda storočia. Najväčší obchod Gazpromu v histórii bol podpísaný po desaťročí vyjednávania.
Asi nebude náhoda, že sa Rusi so zmluvou poponáhľali práve teraz, aj keď možno za nižšiu cenu, ako pôvodne plánovali. Chcú Európe ukázať, že sa v budúcnosti dokážu zaobísť aj bez nej. Tá nemá veľa možností sankcionovať Rusko za jeho prístup k Ukrajine, pretože väčšina jej krajín je od dovozu ruských surovín vrátane zemného plynu závislá (na porovnanie – do Číny potečie vlastne „iba“ štvrtina z objemu, ktorý dnes dodávajú Rusi do Európy).
Jediným spôsobom potrestania Rusov je znížiť vlastný hrubý domáci produkt. Zníženie HDP je však pre Brusel ešte väčším strašiakom ako Rusi. Jasne to dávajú najavo Nemci, ktorých exportný priemysel bez ruského plynu stratí dych.
Iróniou osudu v uplynulých dňoch uzrela svetlo sveta správa britského Inštitútu pre globálne trvalú udržateľnosť. Experti očakávajú, že Veľká Británia nebude mať vlastné fosílne palivá do piatich rokov. Nekoná sa ani sľubovaná revolúcia nekonvenčnej ťažby zemného plynu pomocou hydraulického štiepenia hornín, do ktorej sa vkladali veľké nádeje. Je totiž príliš nákladná a ekologicky zaťažujúca, aj keď v USA zaznamenali určité úspechy. Ak sa nezníži spotreba, teda nepoklesne HDP, zostáva buď masový nárast výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, alebo rast závislosti od dovozu zo zahraničia. Ako však vidíme na príklade Ukrajiny, spoliehať sa na zhovievavosť krajín bohatých na energetické zdroje sa nemusí vyplatiť. Navyše ak majú poruke solventnejších zákazníkov…
Posilňovanie priateľstva Ruska a Číny je vzájomne výhodné, lebo Čína už nedokáže nakŕmiť rastúcu ekonomiku vlastnými energetickými zdrojmi. Obe krajiny sú navyše vnímané ako izolované a potláčajúce slobody občanov aj národnostných menšín. Spojenectvo týchto krajín sa preto logicky premieta aj do ďalšej roviny: vojenskej.
Obe krajiny uskutočnili predminulý týždeň spoločné masívne vojenské cvičenie na severe Juhočínskeho mora. Toto miesto nezvolili tamojší vojenskí stratégovia náhodou: ide o oblasť sporu medzi Čínou a Japonskom, a v posledných dňoch aj medzi Čínou a Vietnamom. Územie je „sporné“ najmä preto, že sa tu predpokladajú veľké zásoby ropy a zemného plynu.
Rusi a Číňania takto dávajú svetu čoraz viac najavo, že ich geopolitické záujmy sú veľmi podobné a vzájomne sa chcú podporovať aj v budúcnosti. Podobne ako Rusko aj Čína sa cíti čoraz silnejšia nielen ekonomicky, ale aj vojensky. Inak by si sotva dovolila priblížiť sa na 50 metrov k japonským vojenským lietadlám, čo je nepochybne akt provokácie a demonštrácia sily.
Ako dlho vynútené priateľstvo Ruska a Číny vydrží? Po väčšinu histórie boli vzťahy medzi krajinami chladné. Ruskí vodcovia sa obávali vpádu Číňanov na východe už od konca 16. storočia, keď Číňania vyhnali ruských usadlíkov z údolia rieky Amur. K dohode o podobe hraníc došlo až pred desiatimi rokmi. Rusi navyše nechcú byť závislí od vývozu ropy a zemného plynu iba od Číny. Veď čo keby sa ich vzťahy znovu zhoršili?
Dnes vyzerá priateľstvo Ruska a Číny dostatočne pevné. Plyn je však iba plyn a zdanie môže klamať. Možno sa vynútené priateľstvo rozplynie skôr ako obsah novopostavených potrubí.